Podľa volebného zákona z roku 1994 Slovenská volebná komisia zistila, ktoré koalície zložené z 2 alebo 3 strán získali menej než 7 percent, ktoré koalície zložené najmenej zo 4 politických strán získali menej než 10 percent z celkového počtu platných hlasov a pri ďalšom zisťovaní volebných výsledkov a prideľovaní mandátov sa už na tieto koalície neprihliadalo. Podľa tohto zákona by SDK stačilo 10 percent hlasov pre celú koalíciu a neprepadol by ani jeden hlas. Je jasné, že takéto znenie zákona nemohlo vyhovovať vládnej koalícii, a aj preto vznikol nový volebný zákon, ktorý bol postavený proti koalíciám.
Podľa predloženého poslaneckého návrhu volebného zákona mala Ústredná volebná komisia zistiť, ktorá politická strana získala menej než 5 percent z celkového počtu hlasov a pri ďalšom zisťovaní volebných výsledkov a prideľovaní mandátov sa už na takúto stranu a na hlasy pre ne odovzdané nemalo prihliadať, t. j. jej hlasy by jednoducho prepadli. Platilo to aj v prípade, ak takáto strana bola súčasťou koalície, pričom na ostatné strany v koalícii sa malo pozerať, ako by podali kandidačnú listinu samostatne. Objektívne treba priznať, že snaha predísť takémuto javu bola jedným z dôvodov presadzovania SDK ako jednej volebnej strany a odsúvala na vedľajšiu koľaj myšlienky o dvojkoalícii KDH - DU. Nehovoriac o tom, že pozícia troch malých strán bola silnejšia v rámci volebnej strany ako v rámci dvojkoalície. Takisto treba povedať, že práve zámer dostať SDK do úzkych stál v pozadí návrhu vládnej koalície.
Po prijatí pozmeňujúceho návrhu J. Moravčíka je však situácia iná - hlasy koaličných strán sa mali v prípade dosiahnutia 5-percentného kvóra sčítavať, aj keby niektorá iná z koalície túto hranicu nedosiahla - čo stálo za opätovným návratom myšlienky o dvojkoalícii, ktoré takouto istotou disponujú. Na tomto mieste treba povedať, že po prijatí pozmeňujúceho návrhu by sa v prípade dvojkoalície stratila povinnosť kandidátov SDK za dve veľké strany vystupovať z jednotlivých strán koalície a vstupovať do novej volebnej strany, s čím sa niektorí politici "materských strán" celkom logicky ťažko vyrovnávali. Samozrejme, za cenu rizika, že SDK opäť sústredí pozornosť verejnosti na svoje interné záležitosti. Už ani nehovoriac o tom, že podľa niektorých prepočtov mala DU v rámci SDK získať menej poslaneckých mandátov ako má dnes, čo nie je pre vedenie DU zanedbateľné. Na čom Moravčíkovi (alebo žeby DU?) zrejme oveľa viac záleží ako na osude dvoch malých spojencov, ktorých DU prevzala do SDK kvôli vyrovnávaniu síl. A nakoniec, nie však v poslednom rade, týmto návrhom vyšli poslanci HZDS, SNS a ZRS v ústrety poslancovi DU, hoci ich k tomu nič nenútilo - skôr naopak, prijatie tohto návrhu je zdanlivo v rozpore s "duchom" novely, zameranej proti koaličnému zoskupeniu SDK. Zdanlivo len preto, lebo následné reakcie vnútri SDK zrejme potvrdili očakávania vládnych poslancov.
