Ruský prezident Boris Jeľcin je štátnikom, ktorého akceptujú najvyšší predstavitelia svetových mocností, pretože ho pokladajú za garanta demokratických premien zodpovedajúcich ruským reáliám. Pre Slovensko je tiež lepšie, keď v Rusku nevládne Ziuganov, ale Jeľcin, pričom spomínaný rozdiel je pre nás podstatný najmä formou, akou táto veľmoc uplatňuje svoje záujmy v strednej Európe.
Boris Jeľcin povedal slovenskému premiérovi Vladimírovi Mečiarovi počas jeho návštevy v Moskve, že "chceme veľmi, veľmi chceme, aby ste vyhrali voľby". Pre presadzovanie ruských záujmov na Slovensku nemohol v danej chvíli urobiť nič horšie. Nepomohol tým však ani svojmu slovenskému protežantovi. Naopak, lepšie ako domáca opozícia ho usvedčil z proruskej orientácie. V diplomatických kruhoch nie je tajomstvom, že ruské veľvyslanectvo na Slovensku a aj ruské ministerstvo zahraničných vecí si veľmi neželali, aby Vladimír Mečiar navštívil Ruskú federáciu pred slovenskými parlamentnými voľbami. Dôvod bol prostý: Zámerom Ruska je presadzovať na Slovensku svoje strategické záujmy, nie však za cenu otvorenej podpory muža, ktorý mu ich pomáha z pozície premiéra SR realizovať. Túžba premiéra Mečiara navštíviť Kremeľ bola až taká veľká, že jeho ceste do Ruska sa napokon nedalo vyhnúť. Ruskí stratégovia rovnako ako Jeľcin "veľmi chcú", aby Mečiar vyhral voľby. Na našej politickej scéne totiž nie je politik, ktorý by tak "veľkoryso" ako on súhlasil so spôsobom splácania ruského dlhu, ktorý je pre Slovensko nevýhodný. Na Slovensku nie je okrem Mečiara iný taký talentovaný politik, ktorý by dokázal tak šikovne maskovať antizápadnú orientáciu vlastnej politiky, ako to robí on.
