Každý mesiac volia poslanci parlamentu opakovane namiesto hlavy štátu ústavnú krízu. Činia tak od 29. januára tohto roka a dnešok nebude žiadnou výnimkou. Iba scenár "Ako nezvoliť prezidenta" je postupom času mierne modernizovaný. Tak napríklad dnešok je odlišný v tom, že po prvý raz sa neuskutoční opakovaná voľba, keďže existuje iba jeden kandidát. Taktiež je výnimočný v tom, že hlavné politické sily v parlamente sa dohodli, že kandidáta na prezidenta ani len nenavrhnú. Parlamentný pingpong s funkciou hlavy štátu je neúctou nielen k štátu, k ústave, ale najmä k občanom.
Argumentácia politikov je pritom neveľmi jasná. Je všeobecne známe, že HZDS nemá nijaký záujem zvoliť hlavu štátu, keďže prezidentom je v súčasnosti jeho predseda. I keď obmedzeným. Nezrozumiteľná je hlavne agenda SDK, ktorá najskôr zrozumiteľne presadzovala priamu voľbu prezidenta aj s podporou petície, ktorú podpísali státisíce občanov. Neskôr však sama ponúkla vládnej koalícii hru na zalepené obálky s troma kandidátmi na prezidentskú funkciu. Z následného zverejnenia ich mien nevyťažila SDK žiadny politický efekt - ak ponecháme bokom, že zverejnenie mien bolo skôr politicky nevkusné a voči navrhnutým osobám aj neslušné - čo je skôr defekt ako efekt. Na aktuálnom dnešnom scenári vládnej koalície - nenavrhnúť žiadneho kandidáta - sa spolupodieľa aj SDĽ. Vyplýva to z podstaty jej predvolebnej politiky, keď rétoricky bude síce naďalej zdatná, ale skutkovo naďalej variabilná.
