Slovenská republika, ktorá sa po "tisícročnom úsilí slovenského národa o svojbytnosť" stala samostatnou, je "1005 rokov po" už tretí mesiac bez hlavy štátu. Netreba veľa dôkazov na to, aby bolo viditeľné, že tí, ktorí stáli pri zrode nového štátu (alebo boli k nemu českou stranou postavení), nie sú mimoriadne vybavení tento štát aj primerane podmienkam konca 20. storočia spravovať.
Schopnosť slovenských politikov nedohodnúť sa na strategických rozhodnutiach sprevádza slovenské dejiny už dlhý čas - hoci je zreteľné, že túto slabinu sa usilujú viac či menej úspešne maskovať a vinu hľadali všade inde, len nie vo vlastných radoch. Dnes je situácia iná - za situáciu na Slovensku je viac či menej zodpovedná dospelá populácia, ktorá má k skutočnej dozretosti ešte dosť ďaleko. Neštandardnosť a nedozretosť slovenského politického folklóru potom vyústi až do zarážajúcich rituálnych tančekov, keď predseda NR SR dáva hlasovať o voľbe prezidenta, aj keď v NR SR nie je dostatok poslancov a dokonca potom aj vyhlási druhé hlasovanie o voľbe prezidenta až na 11. júna - čím nesledoval nič iné ako získanie ďalšieho časového priestoru pre vydieranie opozičných poslancov (čo netajil ani predseda SNS v súvislosti s nápadom ani len nerokovať o presune prezidentských kompetencií na predsedu NR SR).
