Vyhlásenie SDK, ktorým odmieta podozrenie z manipulácie s redaktormi rôznych médií, je také, aké je. Pre niekoho postačujúce, pre iného absolútne neprijateľné, pre ďalšieho podozrivé. Skutočnosťou ale zostáva, že iné vyhlásenie SDK v tejto súvislosti k dispozícii nie je.
SDK považuje kauzu za skončenú, oznámil včera jej líder M. Dzurinda. Je to gesto, ktoré však vôbec neznamená, že aspoň základné otázky vzniknuté z kauzy boli zodpovedané. Takou je napríklad otázka dôveryhodnosti oboch zainteresovaných strán - SDK i médií. Nie v rovine voliči proti čitateľom alebo naopak, pretože pôsobia na jednom území a v jednej spoločnosti. Ale v rovine hodnôt, keďže politici i médiá majú možnosť hodnoty a ich hierarchiu v spoločnosti presadzovať. Ak líder SDK nemá zreteľnú odpoveď na otázku, či uverejnenie pravdivej informácie je porušením novinárskej etiky, môže to byť dôkazom toho, že uplatňovanie základných pravidiel demokracie - medzi ktoré nepochybne sloboda slova a šírenia informácií patrí - je ešte stále v plienkach. Dzurinda navyše v mene SDK politicky podporil Slovenský syndikát novinárov, ktorý v tejto súvislosti vydal taktiež prinajmenej čudné vyhlásenie. Nevenoval sa totiž podstate kauzy, ale obvinil autora pravdivej informácie z porušenia novinárskej etiky. Je vecou syndikátu, aké stanovisko zaujme, ale nemožno nepripomenúť, že jeho predseda pred časom súhlasil s tým, aby o etike novinárov rozhodovali aj vládni úradníci a že založil firmu, ktorá sa o. i. zaoberá rovnakým spôsobom práce ako firma, s ktorou volebný tím SDK ukončil obchodné vzťahy.
