y klesne. Agentúrny zoznam je totiž nedôveryhodný z viacerých dôvodov. Hneď prvým je ten, že ho vydala štátna agentúra TASR vedená D. Kleimanom, ktorá sa pritom odvolala na "dobre informovaný zdroj blízky volebnému štábu SDK". Zverejnenie takéhoto materiálu súkromnou spravodajskou agentúrou by mohlo znamenať jej zánik. Je totiž takmer isté, že pokiaľ sa prípadný súdny spor neskončí u sudcov Najvyššieho súdu SR typu pánov Štefanka či Lehoťáka, žalujúci novinári preukážu, že s agentúrou nespolupracovali a súd im môže prisúdiť vysokú sumu ako náhradu za nemajetkovú ujmu. Ak budú žalovať TASR, prehratý spor zaplatia daňoví poplatníci a TASR bude fungovať ďalej. Kleiman, ktorý je známy o. i. tým, že v minulosti poslal pred vydaním správy na okruh jej znenie na odsúhlasenie najskôr na sekretariát premiéra a predsedu HZDS, ani netajil spolitizovanie škandálu. Na margo ponúknutej právnej pomoci novinárom lídrom SDK Dzurindom totiž vyhlásil, že Dzurinda namiesto toho, aby po škandále, ktorý odoberie ďalšie voličské hlasy SDK, podal demisiu, snaží sa odviesť takýmto vyhlásením pozornosť od podstaty problému. Taktiež štyri oblasti, na ktoré sa mali spolupracujúci novinári sústrediť, sú jednoducho nezmyslom.