...chceme, veľmi - veľmi chceme *Názory

Až po štyroch rokoch vládnutia súčasnej koalície prisľúbili predstavitelia vlády systémové riešenie problémov najväčšieho slovenského podniku - Železníc SR. Keď sa už železničiari nemohli nečinne pozerať, ako vinou aj (alebo hlavne) súčasnej vládnej koalície padá tento kolos na zadok, vyhlásili štrajkovú pohotovosť. Na zlú situáciu železníc, ktoré sú pri súčasnej regulácii cien a pri poskytovaní sociálnych zliav závislé od dotácií zo štátneho rozpočtu, upozorňovali niekoľko rokov predtým. Podstatou problému sú nedostatočné dotácie od štátu. Štát si objednáva na železnici určité výkony, no nezaplatí ich v plnej miere. Nakumulovaná strata železníc tak predstavuje už skoro 15 miliárd Sk. K strate okrem nezáujmu štátu výrazným dielom prispelo aj bývalé vedenie podniku, ktoré vymenovala vláda. Prosebné volanie železničiarov však vždy končilo pred plotom Úradu vlády, ktorý dokonale chráni osadenstvo úradu pred vonkajšou realitou. Štrajková pohotovosť železničiarov ho určite nezobudila zo snívania o hospodárskom zázraku, no aspoň mala taký účinok, že si ľudia z vlády sadli so železničiarmi za rokovací stôl a sľubovali. Keby nesľubovali, železničiari boli odhodlaní vyhlásiť ostrý štrajk. Kolos zvaný ŽSR by na zadok naozaj padol a jeho pád by zemou pod Tatrami zatriasol tak, že by "majitelia Slovenska" mohli popadať zo stromu, na vrchole ktorého sedí V. M.