Slovensko sa ešte nenaučilo postaviť k problémom zodpovedne

Aby totiž neprišlo k pochybnostiam, Mikuláš Dzurinda o snahe kupovať si novinárov vedel. Nie vtedy, keď Adriana Hosťovecká svoju nebezpečnú akciu spustila, ale pred šiestimi týždňami, keď som ho o tom na chodbe NR SR pred rokovacou sálou informovala. Zrejme nepripisoval tej dôležitej informácii podobný význam ako Štefan Hríb. Napokon, nezaujato sa pri jej prijímaní tvárili aj ďalší politici SDK. Viacerí novinári darmo dúfali, že si slovenskí demokrati svoj vnútrostranícky problém vyriešia sami. Neriešia ho totiž ani dnes. V prípade, že by už minulý piatok zaujal Mikuláš Dzurinda razantné stanovisko, odvolanie šéfa volebného štábu by mu okrem utíchnutia celého škandálu prinieslo pravdepodobne aj zvýšenie predvolebných preferencií. Líder a strana, ktorí sú nespochybniteľní váhou a presnosťou závažných rozhodnutí, majú totiž pri lživých, zavádzajúcich, alebo prinajmenej vágnych vyjadreniach protivníkov obrovskú šancu na úspech. Zvlášť v súčasnej, pre západný štýl fungovania demokracie neprijateľnej politickej situácii. Závažnosť a rozmer kauzy s uplácaním novinárov k zmene politiky pochopiteľne neprispieva. Zvlášť keď ňou STV i Jerguš Ferko v denníku Slovenská republika vytĺkajú pre HZDS politický kapitál. Je dôležité si však uvedomiť, že nie novinári v tomto nechutnom prípade zlyhali. Že chybu neurobili Hríb so Šimečkom, ktorí kauzu otvorili, ani traja novinári, ktorí odmietnutie úplatku verejne priznali. Všetci menovaní by okamžite na Západe posilnili váhu svojho novinárskeho mena. Na Slovensku ich spochybňuje a napáda koalícia, opozícia i niektorí kolegovia žurnalisti.