Ostatní traja predsedovia - E. Kukan (DU), J. Langoš (DS) a J. Volf (SDSS) - zo svojich strán vystúpia a budú za SDK kandidovať.
V pozadí rozhodnutia "ostávajúcich" predsedov je starosť o identitu ich strán. Paradoxne však ide o strany, ktoré sa o svoju identitu musia obávať najmenej. KDH je od roku 1990 pevne zakorenenou súčasťou slovenskej politickej scény s jasne odlíšiteľným smerovaním a so stabilizovanou voličskou základňou. Identita zelených je zasa natoľko špecifická, že im nehrozí rozplynutie sa v SDK, ani v žiadnom inom zoskupení. Oveľa krehkejšia je identita ostatných troch strán SDK. História DU sa začala písať až v roku 1994 spojením troch skupín politikov, ktoré odišli z HZDS a zo SNS, pričom dodnes v tejto liberálnej strane pôsobia ľudia, ktorí sa v minulosti vyznávali zo sympatií k sociálnej demokracii alebo konzervativizmu. Dnešná DS zasa vznikla integráciou viacerých menších subjektov občianskopravicovej a pročeskoslovenskej orientácie a jej problémy s prekonaním päťpercentnej hranice jej nedávajú záruku, že v budúcnosti nesplynie so svojím silnejším susedom z konzervatívneho priestoru, čiže s KDH. Nad samostatnú identitu SDSS kladú otáznik trvale podpäťpercentné preferencie a ideologická blízkosť so silnejšou a dnes už vlastne tiež sociálnodemokratickou SDĽ.
