Keď to buchne *Názory

Ani 24 hodín neuplynulo od chvíľ, čo v televíznych Krokoch velebila Irena Belohorská (HZDS) ruskú techniku, a v pondelok predpoludním spadol na sídlisko Vltava v Českých Budějoviciach MIG-21. Aj táto zhoda okolností nám však ironicky pripomenula, že na tomto svete nemožno nič považovať za absolútne dokonalé, nezlyhateľné. Zrážka vojenských migov vyvolala v Čechách i debaty na tému možného ohrozenia atómových elektrární pádom lietadla. Nie div, veď nedokončenú atómku v Temelíne delí od Č. Budějovíc iba 30 km. Na rozdiel od atómky v Dukovanoch Temelín už vraj bude mať aj "protilietadlovú" bezpečnostnú schránku.

Vo svetle súčasného masívneho spolitizovania štartu Jadrovej elektrárne v Mochovciach ustúpil do tieňa významný faktor. Súčasník, oslnený búrlivým vedeckým a technickým rozvojom, si už takmer nepripúšťa možnosť zlyhania všetkých tých úžasných vymožeností, ktoré mu denne vstupujú do života. Homo technicus stráca normálnu zdravú dávku skepsy. To minimum, ktorým ešte azda disponuje, v ňom mocní príčinlivo potláčajú pre svoje egoistické záujmy. Vo vyspelých demokraciách však majú tí, ktorí zdravou dávkou skepsy zatiaľ disponujú a vedia ju spoluobčanom podložene predložiť, dostatok priestoru. Stačí pripomenúť globálnu medializáciu aktivít Greenpeace v čase francúzskych atómových pokusov v Tichomorí, kauzu choroby šialených kráv a veľa iných. To len neosvietení politici so sklonmi k diktátorstvu a rôznym typom nacionalizmu, predstavitelia štátnej moci s absenciou demokracie dokážu napr. pokusné jadrové výbuchy oslavovať celoštátnou fiestou a štart atómky spolititizovať a využívať v predvolebnej kampani. Takí potom podráždene okrikujú znepokojených susedov, ktorí o normálnu dávku pochybností ešte neprišli. Doma pre istotu nikomu nedovolia prezentovať vo verejnoprávnych médiách iný názor. Občanovi tak niet ako naliať do jasavého optimizmu okolo Mochoviec zdravú dávku preháňadla. Naopak, politici a nimi ovládané médiá ociachujú skeptikov ako nepriateľov mladého štátu a veľkohubo zahrozia novými reaktormi. Kto potom v takejto atmosfére dostane priestor verejne položiť zdanlivo absurdnú otázku: Čo keď nad našimi vraj dokonalými Mochovcami zlyhá technicky údajne úžasná ruská stíhačka? Na Slovensku je to tak - len on, pán premiér, môže verejne prezentovať svoj katastrofický scenár. I ten je obmedzený. Obsahuje výlučne alternatívu, ako ho máme oslovovať, keď to buchne.