Štvrté kolo voľby hlavy štátu poukázalo, v akej kanálovej hĺbke sa momentálne nachádza právna i politická kultúra na Slovensku. Ale tiež základná slušnosť či úcta. Hlboké ticho, ktoré v tejto súvislosti zavládlo v politickej i mediálnej rovine, potom zrejme znamená akceptovanie tohto stavu nielen nimi, ale i spoločnosťou.
Vo štvrtom kole prezidentských volieb bol navrhnutý iba jeden kandidát. Napriek tomu, že pred hlasovaním nebol prítomný potrebný počet poslancov, voľba sa uskutočnila. Predseda parlamentu Gašparovič po nej vyhlásil opakovanú voľbu na 11. júna. Dva dni pred jej konaním na základe stiahnutia kandidáta však 48. schôdzu parlamentu písomným rozhodnutím ukončil. Hrubým spôsobom tak porušil ústavu, zákon o rokovacom poriadku NR SR i uznesenie parlamentu, ktorým schválil volebný poriadok na voľbu prezidenta SR. Podľa zákona je povinný pred každým hlasovaním zistiť, či je parlament uznášaniaschopný. Je jasné, že ak je na platné uznesenie potrebných najmenej 90 poslancov, pri menšom počte poslancov je parlament neuznášaniaschopný. Na samotnej voľbe prezidenta sa ich toľko zúčastniť nemusí, ale ich prítomnosť je pre začatie hlasovania jednoducho nevyhnutná. Opakovaná voľba sa podľa zákona môže konať, iba "ak bolo navrhnutých viac kandidátov". To bezpochyby nebolo. Stiahnuť kandidáta možno podľa čl. 7 volebného poriadku "najneskôr do začatia konania tajného hlasovania". To sa začalo - i keď v rozpore so zákonom - 29. mája. Pri opakovanej voľbe ide o pokračovanie, a nie začiatok hlasovania. To je v súlade s volebným poriadkom, ktorý uvádza: "V opakovanej voľbe sa primerane použijú ustanovenia čl. 12 až 21." Teda nie aj spomínaný čl. 7. Zaujímavé môže byť iba to, že pán Gašparovič termín piateho kola prezidentských volieb určil od schôdze, ktorá sa neuskutočnila. To však nie je dokonalosť, ale diagnóza.
