že za chvíľu nebude protestovať aj proti tomu, že u nás deti na základnej škole učíme, ako prebieha reťazová reakcia v atómovom reaktore.
Už v utorok sa však začal negatívnymi správami. Slovensko dosiahlo v máji svoj dvaapolročný rekord v inflácii. Spolu s mimoriadne nepriaznivými číslami zahraničného obchodu to môže znamenať jediné - v blízkej dobe môžeme očakávať reštriktívnejšiu menovú politiku a s ňou aj návrat k vysokým úrokovým sadzbám.
Po troch týždňoch "tichej domácnosti" medzi bankami a ministerstvom financií vyslalo v utorok ministerstvo prvý signál, za akú cenu chce refinancovať štátny dlh. Akceptovalo všetko, čo bolo menej ako 20 %. Faktom je, že kým banky signalizovali, že by kúpili dlhopisy v objeme až 6,55 mld Sk, za ceny pod 20 % zobrali len 160 mil. Sk. Sám minister to o deň neskôr označil za smiešnu sumu a aukciu za "test dílerov". Bankoví díleri ju v duchu označili za "test Maxona". A výsledok bol jasný. Od utorka sa začali domáce aj zahraničné banky zbavovať slovenských korún a kupovali devízy. Jednoducho nedôverujú slovenskej mene natoľko, aby v nej držali svoje peniaze. Nedôverovali jej ani predtým, ale ministerstvo financií platilo také úrokové výnosy (do 29 %), že sa to celkom oplatilo riskovať. K Maxonovmu "testu dílerov" sa pripojila ruská kríza a nestabilná predvolebná situácia v Čechách, a výsledkom bolo oslabenie slovenskej koruny. Kým v utorok bola koruna tesne pred aukciou na úrovni 1,28 % v devalvácii, na konci týždňa to už bolo 2,65 % v devalvácii. Oslabenie o 1,37 % pritom ešte nemusí byť definitívne.
Pri takomto posune hodnoty koruny už musí aj NBS začať uvažovať, či je naozaj výhodné držať nízke sadzby na trhu a zaznamenávať pritom rekordy v inflácii, dvojnásobne väčší deficit obchodnej bilancie, ako je tzv. menovo-bezpečná hranica, či sledovať padajúcu menu. Čo s tým? NBS začne uplatňovať reštriktívnejšiu menovú politiku. Vláda - administratívne opatrenia. Z rôznych ministerstiev vychádzajú signály o intenzívnom rokovaní s WTO, ktoré majú priniesť ochranu slovenskému trhu. Jedni hovoria o novej dovoznej prirážke, iní o ďalších licenčných konaniach. Niektorí o oboch. Isté však je, že niečo príde. Opäť to nebude proexportné opatrenie, opäť len budeme konzervovať domáci trh. A keď sa konečne dostaneme do svetových podmienok (napríklad pri integrácii do európskych štruktúr), naša ekonomika až na pár veľkých podnikov dodýcha. To je fakt.
