V novele upravili koaliční poslanci aj ustanovenia o pôsobení médií počas volebnej kampane. Aj táto časť zákona vzbudila rozruch - spornými sú najmä pojmy uvedené v zákone, pretože umožňujú ich rôzny výklad. To pripúšťajú aj poslanci vládnej koalície - ústavnoprávny výbor odmietol požiadavku Rady SR pre rozhlasové a televízne vysielanie na výklad zákona, a teda aj upresnenie pojmov.
V rozprave k novele zákona podal poslanec Ftáčnik pozmeňujúce návrhy, ktorými sa snažil pojem volebná kampaň definovať. Poslanci jeho návrhy hlasovaním odmietli. Možno to teda povedať aj tak, že úmyslom zákonodarcu bolo odmietnuť zúžiť pojem volebná kampaň na výklad, ktorý navrhol Ftáčnik. Zostáva tak platná definícia Ústavného súdu spred štyroch rokov: "Predmetom volebnej kampane je vyjadrovanie názorov v prospech alebo neprospech politickej strany alebo kandidáta." Nič viac a nič menej. V praxi to znamená, že žiadne publicistické či spravodajské relácie nie sú novelou zákona nijako dotknuté a rovnako nie je dotknutá sloboda prejavu a šírenia informácií v tlačených médiách. Tak ako TV Markíza bude môcť ukazovať kandidátov, ako rúbu drevo či hľadia do neznáma, tak môže Rádio Twist pokračovať v zavedených publicistických reláciách a tlačené médiá publikovať fotografie politikov, a to aj v dňoch volieb, napríklad s oznamom - nevolil som SDĽ, volil som SDK. Iba výzva "nevoľte SDĽ, voľte SDK" by bola v rozpore so zákonom, pretože volebná kampaň - teda vyjadrovanie názorov v prospech alebo neprospech politickej strany alebo kandidáta - je v týchto dňoch zákonom zakázaná.
