ý občan zareagoval správne. A to v súvislosti s aférou SDK okolo pokusu o uplácanie novinárov. Júnové preferencie obľúbenosti politických strán podľa Focusu ukázali, že volič si skutočného vinníka nájde v prípade, či sa kauza dotýka Vladimíra Mečiara, alebo je jeho neželanou ústrednou postavou obľúbený Dzurinda. V prípade otvorenia kauzy pozitívneho informovania o SDK za úplatu síce slovenskí demokrati niesli svoj podiel viny napríklad v údajne nesprávnom vyhodnotení vyjadrení novinárov v kuloároch či v oneskorenosti adekvátnej reakcie na rozvírený škandál, s najväčšou pravdepodobnosťou však o rozbehnutí podivných a najmä nebezpečných aktivít Paczeltovej zmluvnej spolupracovníčky Hosťoveckej dopredu nevedeli. Nie je totiž zrejmé, že by súhlasili prinajmenej s tým, aby oslovovala tých žurnalistov, o ktorých úplatnosti, ako sa koniec koncov ukázalo, je možné prinajmenej pochybovať. Aj preto možno - a opäť s mierne tendenčným podtónom - skonštatovať, že otvorenie prípadu Slovenskú demokratickú koalíciu posilnilo. Prvý raz dokázala v kritickej situácii zaujať, hoci aj neskoro, jasné stanovisko. A čo je dôležitejšie, dokázalo sa na ňom zhodnúť všetkých päť strán. Nemožno totiž pochybovať o rozhorčení v tejto veci, a zrejme aj istom nemiestnom zadosťučinení, Demokratickej únie, ktorá bola od začiatku vytvorenia zoskupenia proti zvoleniu Jozefa Paczelta za šéfa volebnej kampane. Napriek tomu sa vyjadrenia politikov jednotlivých strán na margo kauzy významovo príliš nelíšili. Po DS sa novinárom ospravedlnili aj ďalšie politické zoskupenia SDK a vágne slová o malej miere informovanosti politikov v čase, keď mal byť odvolaný aj Paczelt, nie iba jeho priateľka Hosťovecká, takisto okrem Dzurindu opakoval i Langoš s Kukanom.
Napriek pocitu úcty k schopnostiam agentúry Paczelt v službách humoristu Markoviča existuje aj ďalšie pozitívum otvorenia kauzy viac mesiacov pred voľbami a zmeny volebného šéfa SDK. Pri pohľade na kampaň HZDS, ktorá v každom okrese organizuje olympiády pre maloleté deti, ktoré pochopiteľne musia sprevádzať rodičia, ktorá tým deťom rozdáva balóniky, lízanky, tričká a plyšových sloníkov s logom HZDS a ich rodičom zadarmo ponúka kapustnicu a pivo, pri pohľade na slovenskou mentalitou vytvoreného Jozefa Pročka, ponúkajúceho prenikavým intelektom stvorenú zábavu toho najhrubšieho ľudového zrna, pri pohľade na roztvorený vejár z maďarsko-slovenských kariet dvoch politických zoskupení, u ktorých neexistencia jednej by s najväčšou pravdepodobnosťou absolútne vynulovala tú druhú, si každý súdny človek uvedomí, že absolutórium rečníckych mítingov, na ktorých jediných agentúra Jozefa Paczelta postavila predvolebnú stratégiu, nie sú žiadnou predvolebnou zárukou na získanie povolebných kresiel vo vláde. Zvlášť pri vedomí skutočnosti, že deväť rokov po revolúcii je občan z podobných stretnutí unavený a že agentúra Paczelt hrala mítingový song ako hru na vlajočky, ktoré pribúdali na mape Slovenska tam, kde sa míting, niekedy v prítomnosti politika a troch (!) občanov, konal. Zmena šéfa volebného štábu preto SDK prospeje. V prípade, že sa ním opäť nestane jej síce prijateľnejší, ale širokú verejnosť neoslovujúci intelektuál. SDK si totiž musí uvedomiť, že cesta ODA či VPN je síce prejavom prestížnej nezameniteľnosti, ale aj hlúposti.
