Čo platí nielen o našej politickej scéne, ale aj o českej.
Nestáva sa často, aby bolo víťazov priveľa - a hoci sa po víkendových voľbách v Čechách najviac hovorí o ČSSD (lebo má najviac mandátov), o ODS (lebo v porovnaní s jarným stavom preferencií získala najviac a jej comeback bol imponujúci), či o KDÚ-ČSL (lebo je hlavným jazýčkom na váhach), najviac (perspektív) v parlamentných voľbách získal český volič. Spriehľadnil si politickú scénu a postavil svojich politikov do situácie, aká by mala byť pre nich typická - pred prijatie zodpovedného a konštruktívneho riešenia. Otázne je, či politici dosiahnu až na úroveň svojich voličov - bolo by to síce prekvapujúce, nie však nemožné.
Pritom situácia - zdanlivo mimoriadne komplikovaná - je v podstate jednoduchá: vládu zostaví Zeman alebo Klaus. A to podľa toho, ku komu sa prikloní Lux a Ruml (alebo ich podpredsedovia a poslanecké kluby, ale kvôli priestoru zostaneme pri menách predsedov).
Rovnako jednoduché sú kritériá - buď rozhodnú animozity osobné alebo programové. Pritom animozity Zeman - Klaus sú porovnateľné s animozitami Zeman - Ruml, či Ruml - Klaus alebo Lux - Klaus, avšak animozity programové (slovo animozity v tejto súvislosti používam účelovo) prikláňajú misky váh k rozhodnutiu zložiť vládu podobnú tej, aká vládla v Čechách pred vlaňajším veľkým treskom (t.j. v inovovanej podobe ako ODS - US - KDU-ČSL).
