Dvojvariantný vládny návrh ústavného zákona o prenose niektorých prezidentských kompetencií by teoreticky mal byť nástrojom na odvrátenie hroziacej ústavnej krízy, ktorá nastane, keď po voľbách nebude mať súčasná vláda komu podať demisiu. Prakticky je však myslený ako pravý opak svojho teoretického účelu, teda ako cesta na vyvolanie ústavnej krízy. Keďže v parlamente už prešiel prvým čítaním návrh SNS, ktorý tiež rieši tento problém, nie je konkurenčný vládny návrh ničím iným ako priehľadným pokusom zabrániť prijatiu takejto právnej normy.
Návrh SNS a prvá alternatíva vládneho návrhu prenášajú právo prijímať demisiu vlády, menovať a odvolávať jej predsedu a členov na predsedu NR SR. Druhá alternatíva vládneho návrhu prenáša menovanie a odvolávanie predsedu vlády na NR SR a menovanie a odvolávanie členov vlády na predsedu vlády, čo je jedným z charakteristických znakov kancelárskeho systému. Prvá alternatíva je technickým riešením jedného z nedostatkov ústavy, ktoré však zapadá do jej celkovej konštrukcie. Druhá alternatíva neštandardným spôsobom zavádza do ústavy prvky iného systému, a teda ju právom možno označiť za nesystémovú, hybridnú a účelovú. Je logické, že opozícia preferuje prvú alternatívu. Avšak práve na očakávaní, že sa opozícia zasekne v tomto postoji, asi spočíva vládna kalkulácia. Opozícia musí v tejto situácii dobre zvážiť, aké dôsledky bude mať jej podpora alebo nepodpora jednotlivých alternatív. Je jasné, že zo systémového hľadiska je druhá alternatíva horším riešením ako prvá. Zrejme však nie je horším riešením, ako neprijatie žiadnej úpravy, čo znamená priamu cestu k ústavnej kríze po voľbách. Aj v tejto situácii platí, že zlé riešenie môže byť lepšie ako žiadne. Dôsledky tohto nesystémového opatrenia by navyše nemuseli byť nijako dramatické. Tak predovšetkým to neznamená zmenu celého politického systému: kancelársky systém sa "zavádza" len na dobu, keď nie je zvolený prezident. Ak dnešná opozícia bude mať v budúcom parlamente ústavnú väčšinu, môže túto otázku riešiť systémovejšie. A keď ústavnou väčšinou disponovať nebude, tak bude môcť byť rada, že existuje aspoň nejaká cesta, ako vymeniť po voľbách vládu. A námietka, že druhá vládna alternatíva je len účelová záplata nedôstojná ústavy, tiež nie je celkom namieste. Záplatou, hoci o niečo dôstojnejšou, je totiž v podstate aj prenos prezidentských kompetencií na predsedu NR SR. Skutočne systémové riešenie by muselo obsahovať aj zabezpečenie zvoliteľnosti hlavy štátu, teda priamu voľbu prezidenta.
