Vladimír Mečiar je schopný korekcie vlastných omylov iba vtedy, keď zistí, že zlo, ktoré vykonal, sa dá doviesť do vyššieho stupňa dokonalosti. Živým príkladom toho je jeho rozhodnutie z pozície obmedzeného prezidenta zo 7. 7. 1998, ktorým sa údajne "v záujme odstránenia sporov o výklad rozhodnutia o amnestii z 3. 3. 1998" rozhodol poistiť nielen beztrestnosť, ale aj neodhalenie páchateľov zmarenia referenda a zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny.
V prvej amnestii obmedzený prezident nariadil, aby sa "nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti" s prípravou a vykonaním referenda a v súvislosti s oznámením o zavlečení mladého Kováča. Vo vylepšenej verzii však Mečiar nariaďuje, aby sa "nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné konanie pre podozrenie z trestných činov: 1. ktoré mali byť spáchané v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda z 23. mája a 24. mája 1997; 2. ktoré mali byť spáchané v súvislosti s oznámeným zavlečením Ing. Michala Kováča, narodeného 5. decembra 1961, do cudziny, ku ktorému malo dôjsť 31. augusta 1995". Týmto aktom Vladimír Mečiar ako keby chcel pridupľovať, že nielenže nechce, aby jeho politickí spolupáchatelia boli trestne stíhaní, ale aby nebolo proti nim vedené ani trestné konanie. Prvá - tá obmedzenejšia amnestia, totiž pripúšťala po zmene politického režimu v krajine vyšetrovaním objasniť, kto a akým spôsobom spáchal trestné činy zmarenia referenda a zavlečenia syna slovenského prezidenta do cudziny. Nepripúšťala "iba" trestné stíhanie páchateľov. Dokonalejšia verzia amnestie si robí nárok na zakázanie vedenia trestného konania - teda vyšetrovania týchto trestných činov. Vladimír Mečiar nechce, aby boli čo i len platonicky odhalení zločinci, ktorých zobral pod svoje ochranné krídla. Úskalím oboch amnestií je skutočnosť, že bola udelená neznámym páchateľom za konkrétne trestné činy. Tá prvá sa nemala vzťahovať na osoby, ktoré boli v posledných desiatich rokoch odsúdené na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo boli v posledných desiatich rokoch prepustené z výkonu trestu odňatia slobody. Druhá amnestia zabraňuje vôbec zistiť, či páchatelia spomínaných trestných činov nie sú trestancami.
