a nebyť opozície, zahraničia, médií, Američanov, Čechov, Maďarov a snehu v zime, mohli sme byť vzorom pre všetky krajiny, nielen pre tie transformujúce sa v strednej a východnej Európe. Opozícia tvrdí a bude tvrdiť, že horší spôsob riešenia problémov slovenskej spoločnosti, aký vynašla súčasná koalícia, nejestvuje - čo platí s výnimkou, že by ho súčasná alebo jemne pozmenená vládna zostava dostala šancu zopakovať.
Situácia opozičných strán je zdanlivo výhodnejšia - totiž napríklad tvrdiť, že vláda uskutočnila kupónovú privatizáciu, ako sľubovala vo svojom programovom vyhlásení, dokonca "bez zbytočného odkladu", sa celkom nedá. Dokázať, že prioritou vlády bolo dostať Slovensko do európskych a transatlantických štruktúr (do EÚ dokonca "v horizonte roku 2000"), je nemožné - katastrofálne výsledky zahraničnej politiky súčasnej vlády to proste neumožňujú. Navyše, vstup SR do EÚ sa vylučuje s V. M. ako predsedom vlády či popredným slovenským politikom. Len málokto uverí, že sa vláde podarilo "položiť základy na dosiahnutie porovnateľnej úrovne výkonnosti ekonomiky a životnej úrovne obyvateľstva s vyspelými krajinami Európy na prelome tisícročí, najneskôr do roku 2010" (nehovoríme teraz napríklad o A. Rezešovi, ktorému sa to podarilo s niekoľkoročným predstihom). Štrnástim percentám nezamestnaných sa môže snívať o sľubovanej hranici "pod úroveň 10 %", značná časť 70-ročných a starších majiteľov dlhopisov FNM si určite opäť vychutná čaro formulácie, že "vláda vytvorí podmienky na výraznejšie využívanie podnikateľských aktivít Fondu národného majetku SR, čím zabezpečí zvýšenie solventnosti tejto inštitúcie".
