nostnú akciu, priviedla podpredsedu SDK Jána Langoša k úvahe o potrebe zrušenia policajných útvarov, tzv. kukláčov, a navrhol, aby protiteroristická jednotka pôsobila v rámci armády. Po výbuchu, ktorý v Žiline usmrtil vysokoškolského študenta a riaditeľku školy, predseda SNS a miestny primátor Ján Slota požadoval zavedenie tvrdej ruky a vyslovil názor, že ministrom vnútra má byť policajt, nie civil.
V demokratických štátoch patrí medzi základné zásady, že armáda nebýva zainteresovaná do záležitostí týkajúcich sa vnútornej bezpečnosti. Ak sa na Slovensku stáva pomaly bežnou záležitosťou zneužívanie polície na politické ciele, neznamená to, že riešením je zrušenie toho policajného útvaru, ktorý sa stal nástrojom súčasného režimu. A už vôbec nie je prípustné, aby jednu anomáliu vystriedala druhá. Zverenie policajných kompetencií armáde takým nezmyslom je a pri domyslení do dôsledkov by mohlo viesť k vojenskému režimu.
Požiadavka, aby bol šéfom rezortu vnútra policajt, je iba mlátením prázdnej slamy. Vládna koalícia mala skoro štyri roky času, aby vytvorila polícii predpoklady na efektívny výkon zákonných povinností. Namiesto toho sa podieľala na marení vyšetrovania viacerých prípadov, nedokázala urobiť nič v boji proti organizovanému zločinu a na post policajného prezidenta dosadila dvoch mužov - najprv Jozefa Holdoša a potom Petra Nemca - nevhodných na zastávanie tohto úradu. Policajný prezident má byť ministrovi vnútra a vláde zodpovedný za fungovanie polície. Minister vnútra je zase vláde a parlamentu zodpovedný za to, aké podmienky vytvára polícii na jej prácu. Riešením nárastu zločinu nie je nastolenie policajného štátu. V prvom rade mu musí politické vedenie štátu vyhlásiť vojnu a urobiť z jeho potláčania súčasť štátnych záujmov.
