kríze - tak znie jednoduchý sumár štvrtkového hlasovania v NR SR. Zdanlivo tejto súvislosti nič nechýba. L. Ballekovi, B. Schmögnerovej či Š. Markušovi chýbalo hlasov viac - čo však nič nemení na tom, že kým opozičnému kandidátovi chýbali hlasy koaličných poslancov, koaličnému kandidátovi chýbali hlasy opozičných poslancov. Ani tejto vete nič nechýba - pravda je však celok. V NR SR chýba totiž elementárna dôvera medzi koalíciou a opozíciou, aká by napríklad pri zásadných otázkach štátneho významu chýbať nemala. Zvolenie prezidenta medzi takéto otázky patrí. Doteraz sme sa však pohybovali v rovine vhodnosti kandidátov, teda na kádrovom a personálnom oddelení (a kto si ešte pamätá, ako V. M. nevyhovoval predchádzajúci prezident, musí o nadstraníckosti kandidáta HZDS O. Tomečka pochybovať). Ak prejdeme o poschodie vyššie, na oddelenie strategických a systémových rozhodnutí, situácia vyzerá inak - je potrebné prijať systémové rozhodnutie týkajúce sa voľby hlavy štátu. Zveriť túto úlohu občanom je riešenie, ktoré musí priniesť výsledok, nech sú pomery v NR SR akékoľvek. Ak na takéto rozhodnutie chýba čas, je naporúdzi riešenie dočasné, rovnako však systémové - prijať rozhodnutie o tom, že ak nie je zvolená hlava štátu, prechádzajú niektoré jej kompetencie na predsedu NR SR (ktorého si zvolí každý parlament). A teda až v utorok, po rokovaniach a hlasovaniach o jednotlivých návrhoch ústavných zákonov, bude možné hovoriť o tom, kto si v skutočnosti želá povolebnú ústavnú krízu a kto jej chce predísť.