Za akúkoľvek cenu

Slovenské elektrárne) nezískal v NR SR dostatočnú podporu, a tak pobúrené vyjadrenia predstaviteľov ZRS a HZDS boli dostatočne výrečné - koaliční poslanci majú obavy o to, že po prípadných prehratých voľbách ich súčasná opozícia bude privatizovať, a to "dokonca" aj s účasťou zahraničného kapitálu. Ekonomicko-morálne stanovisko už avizovala aj SDĽ a ako obyčajne, neopustila pritom špecifickú cestu samostatnej ľavicovej politiky - na jednej strane obvinila koalíciu z rozkradnutia 95 percent národného majetku a falošných obáv o sprivatizovanie zvyšných 5 percent súčasnou opozíciou, súčasne však potvrdila, že má záujem o to, aby tieto strategické odvetvia zostali v rukách štátu. Odlišná je pozícia SDK - podľa jej ekonomického programu by mali zostať vo vlastníctve štátu (prípadne obcí) len prirodzené monopoly (t.j. distribučná sieť, vodovodné siete, plynové rozvody a pod.), nie však výroba a predaj energetických produktov. Súbežne by mala pokračovať diverzifikácia zdrojov strategických energetických surovín.