Po dlhom čase v parlamente vyhral zdravý rozum a koalícia spolu s opozíciou schválili ústavný zákon o prechode niektorých prezidentských právomocí na predsedu parlamentu v čase, keď nie je zvolená hlava štátu. Tomuto triumfu rozumu však predchádzalo veľa prejavov malosti, politickej nezodpovednosti a aj porušovania ústavy.
V prvom rade je potrebné pripomenúť, že vláda a najmä minister vnútra Gustáv Krajči zmarili referendum, v ktorom sa občania mali vyjadriť, či si želajú, aby si sami volili prezidenta. Po tomto akte, ktorý musel pre záchranu svojho verného ministra amnestovať obmedzený prezident Vladimír Mečiar, nasledovalo ďalšie zmarenie pokusu o zavedenie priamej voľby prezidenta. Vládna koalícia totiž v parlamente odmietla prijať návrh ústavného zákona, ktorý by zaviedol tento inštitút do nášho ústavného práva. Nehovoriac o tom, že ešte pred spustením petičnej akcie za vypísanie referenda o priamej voľbe hlavy štátu vládni poslanci nepodporili návrh uznesenia o vypísaní všeľudového hlasovania za tým istým účelom. Už pred uplynutím funkčného obdobia prezidenta Michala Kováča bolo zrejmé, že koalícia s opozíciou sa nebudú vedieť dohodnúť na novej hlave štátu. Vládna koalícia však bola odhodlaná urobiť všetko pre to, aby sa nielen nedohodla s opozíciou, ale aby aj zabránila občanom zvoliť si prezidenta. Preto je v prvom rade ona zodpovedná za to, že Slovensko nemá hlavu štátu.
