erujúcejšou krajinou sveta. Čím bolo v danej chvíli horšie, tým viac a stupňovanejšie sľubovali, že bude lepšie. "Aká je slovenská cesta v skutočnosti?" opýtala sa vtedy B.
Schmögnerová. "Je hybridom štátneho dirigizmu s veľkou dávkou voluntarizmu a korporatívneho kapitalizmu a jej ideológiou je ekonomický nacionalizmus," odpovedala. Dnes môžeme povedať, že ekonomický nacionalizmus má za následok aj súčasnú hrubú zahraničnú zadlženosť SR, ktorá sa blíži k číslu 2000 USD na osobu. Inými slovami, každý občan SR je niekomu dlžný asi 70 tisíc Sk. Je to dôsledok vysokej závislosti ekonomiky od vonkajších zdrojov. Tá je zase (okrem nerozvinutosti domáceho finančného trhu) dôsledkom spomínaného ekonomického nacionalizmu, čiže privatizácie aj podľa straníckeho trička. Ekonomickým nacionalizmom sa privatizácia obmedzila len na zmenu vlastníka (za pár grošov), lebo slovenský privatizátor, ako článok ekonomického nacionalizmu, do podniku nepriniesol žiadny kapitál, žiadne nové technológie. Naopak, z podniku kapitál odvážal a na nové technológie si musel požičať. Keďže sú na domácom trhu vysoké úroky, požičal si v zahraničí. Dlhy budú naďalej rásť, lebo ak slovenský privatizátor nefinancoval z úveru investície, ktoré mu vytvoria zdroje na splatenie dlhu, musí si na jeho splatenie opäť požičať.
