Dzurinda prečíta zo sedadla svojho predvolebného bicykla nepochybne z tvárí občanov Slovenska viac ako Mečiar z tribúny trnavského štadióna. Vlakový maxizvoz sympatizantov HZDS vyzerá na skutočne impozantnú a masovú účasť na predvolebnom podujatí tohto politického subjektu. Prešovský štadión s vrtuľníkovým škandálom, futbalistami Sparty v dresoch HZDS a dozvukmi však signalizuje, že ani masovka nemusí vždy vypáliť podľa želaní. V našich zemepisných šírkach zaberá skôr bezprostrednejší kontakt - svedčia o tom volebné úspechy Miloša Zemana, ktorého vozidlo "zemák" opätovne vynieslo veľmi vysoko. Nie nadarmo stavil líder SDĽ Migaš na migmobilovú alternatívu a o význame osobných kontaktov s voličmi vie svoje už od minula i HZDS. Veď Mečiar sa už dal počuť, že bude na cestách predvolebným Slovenskom vyše 80 dní. Je vecou stratégie jednotlivých politických subjektov, ako budú oslovovať nádejných voličov. Je však vecou nás, budúcich voličov, aby sme prísnejšie ako v minulosti posudzovali, či je nákladnosť kampaní jednotlivých subjektov adekvátna. Drahé darčeky, nákladné občerstvenie, zvoz zadarmo, lavíny letákov a billboardov, to všetko sú veľké peniaze. Komu na ne stačí vrecko, nech rozhadzuje. Aféry so sponzorskými financiami u našich západných susedov by však mali i slovenských občanov inšpirovať k obozretnosti. Zatiaľ totiž, žiaľ, takmer nikomu nenapadlo, aby od kandidujúcich politických subjektov požadoval informácie o pôvode peňazí, vynakladaných na predvolebné kampane. České médiá sa nedali poopíjať rečičkami o zahraničných sponzoroch a prinútili politikov odkryť zdroje, ktoré sa neraz ukázali byť veľmi špinavými. Novinári mali podporu občanov a tá je žiaduca aj v krajine pod Tatrami. My sa budeme pýtať v novinách, účastníci predvolebných stretnutí s politikmi, či už sediacich na bicykli alebo vo vládnom "špeciáli", by sa mali pýtať - odkiaľ máte, pán Dzurinda, peniaze na "horskáč", odkiaľ sú, pán Mečiar, tie ťažké "prachy" za mimoriadne vlaky? Vedno sa nepochybne dočkáme interesantných odpovedí.