Rozložia chyby HZDS Slovensko alebo hnutie? *Názory

Lídri Hnutia za demokratické Slovensko sú nervózni. Po štyroch rokoch privatizačnej rabovačky, porušovania zákonov a organizovaného šírenia strachu sa chceli pre obdobie tohoročnej volebnej kampane zaštítiť nekonfrontačným pozitívnym tónom. Kvôli mladým prvovoličom si zaumienili naverbovať do svojich kruhov populárnych spevákov, umelcov i športovcov, na city žien sa rozhodli zapôsobiť dočasným odprataním Blaženy Martinkovej z prostredia premiéra, prirodzenú živočíšnosť mužov mienia využiť prostredníctvom atrakcií v podobe mladých herečiek v jeho blízkosti. A namiesto nacionalistických výkrikov zvolili billboardový vizuálny apel na krásu krajiny pod Kriváňom a Tatrami. Prvoligové populárne osobnosti však miliónové finančné stimuly skompromitovaného hnutia pod tlakom médií a niekedy aj vlastného svedomia zavrhli. Neprítomnosť podnikateľky Martinkovej v Mečiarovom živote spochybnila existencia jej diplomatického pasu a koniec koncov aj informácie o jej pretrvávajúcich návštevách Úradu vlády SR. Príťažlivé slovenské herečky napriek momentálnej finančnej neistote lákavé ponuky na byt v centre mesta a luxusný automobil s vďakou prevažne odmietli. A "Krajina tvojho srdca" sa ukázala byť zvyčajným, panensky nedotknutým švajčiarskym poľom. A tak to, čo hnutie pripravovalo štyridsaťosem hodín pred voľbami pre svojich politických súperov, momentálne zažíva ono samo. Škandály a nelichotivé odhalenia, ktoré sľubovalo v tajnom materiáli HZDS svojim politickým súperom, sa rútia len na jeho pokrivené plecia. Čím práve nastal čas odsunúť na neurčito aj predsavzatia o nekonfrontačnej predvolebnej stratégii. Výrokmi šéfa Ústrednej volebnej komisie Šároveckého sa začala nová etapa boja o moc. V prípade napadnutia kandidátky SDK na Najvyššom súde sa Slovenskom nepochybne rozprúdi hrozivá vlna deštrukcie. Hoci s ňou HZDS nepočítalo, nebude mať s realizáciou jej jednotlivých krokov problémy. Po voľbách v roku 1994 sa po štarte v podobe novembrovej parlamentnej noci nepotrebovalo za štyri roky ani raz poriadne nadýchnuť. Vladimírovi Mečiarovi nakoniec tón všemocného diktátora vyhovuje viac. Teraz pôjde už len o to, či podobný štýl vládnutia ešte stále oslovuje aj tridsať percent slovenských občanov.