Šéf hnutia v rozsiahlom odôvodnení svojho návrhu dokazuje, že SDK nie je politickou stranou, ale koalíciou piatich politických strán. Preto žiada, aby Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutie Ústrednej volebnej komisie o zaregistrovaní kandidátky SDK a aby komisia zaregistrovala listinu SDK, akoby išlo o koalíciu. Pripomeňme, že Najvyšší súd SR môže podľa zákona, ktorý v parlamente presadil práve Vladimír Mečiar, rozhodnúť iba o zrušení registrácie kandidátky. Nemôže nariadiť, aby Ústredná volebná komisia vykonala novú registráciu podľa Mečiarových predstáv. Ten by totiž chcel, aby SDK musela ísť do volieb s piatimi kandidátkami, ako to vyžaduje jeho nový volebný zákon, a aby každá strana koalície musela vo voľbách získať minimálne päť percent hlasov: "V skutočnosti ide o koalíciu a jej formálne deklarovanie ako samostatného politického subjektu malo za cieľ len obídenie povinností a vyhnutie sa dôsledkom, ktoré s koalíciou politických strán spája zákon o voľbách do NR SR." Mečiar vo svojom návrhu však sám priznáva, že "Ministerstvo vnútra SR dňa 10. 3. 1998 zaregistrovalo politickú stranu s názvom SDK", čím protirečí vlastným námietkam proti registrácii kandidátky SDK. Zaregistrovanie SDK na ministerstve je dôkazom, že je politickou stranou. Pri písaní svojho návrhu prejavil predseda HZDS aj zmysel pre humor: "Nielen informácie z tlače nasvedčujú tomu, že niektorí kandidáti za SDK naďalej sú aktívnymi členmi vykonávajúcimi svoje funkcie vo svojich pôvodných politických stranách, čo je nepriamo dôkazom toho, že sa ani necítia byť členmi nového politického subjektu." Mečiar dáva Najvyššiemu súdu SR do pozornosti pocitový svet niektorých kandidátov SDK ako dôkaz oprávnenosti svojich námietok a odvoláva sa pri tom na informácie, ktoré sú známe "nielen z tlače". Nešpecifikoval odkiaľ, pretože by pred súdom asi ťažko obhájil, že má zo SIS odposluchom získané informácie o účasti členov SDK na rokovaniach grémií materských strán...