Slovenská verejnosť môže byť v šoku, ak mieni čo len trochu pozornejšie sledovať politické spravodajstvo v médiách - valí sa na ňu kauza za kauzou a nevedno, kde je ich koniec (ako môže vyzerať tá sľubovaná mediálna bomba krátko pred voľbami, ak 37 dní pred ich konaním sa zdá, že niet kam pred inými "mediálnymi bombami" uskočiť, je ťažké si čo i len predstaviť). Vrchol doterajších útokov na demokratický a stabilný vývoj krajiny sa udial v rezorte, ktorý si dlhodobo udržiaval jednu z najvyšších dôveryhodností - v Armáde SR. Vzhľadom na to, že ide o jeden zo silových rezortov, pre ktorý by navyše mala byť alfou i omegou apolitickosť, je súčasná náčelnícka schizofrénia ešte nebezpečnejšia. Podľa dostupných informácií a priznania štátneho tajomníka ministra obrany Jozefa Gajdoša, ktorý návrh na nového náčelníka GŠ namiesto dovolenkujúceho ministra obrany Jána Siteka nepodal, zdá sa ako jednoznačné, že predseda vlády, predseda Národnej rady SR i zastupujúci prezident porušili zákon pri vymenovaní nového náčelníka Generálneho štábu Armády SR. Podľa zákona totiž náčelníka generálneho štábu vymenúva prezident (t.č. má túto kompetenciu predseda NR SR I. Gašparovič) na návrh ministra obrany. Pôvodný návrh ministra obrany J. Siteka však I. Gašparovič nerešpektoval, na čo mal právo. Kompetencie podávať návrh na náčelníka GŠ má v neprítomnosti ministra zrejme štátny tajomník, čo sa však podľa jeho slov nestalo. Preto návrh predsedu vlády V. M. predseda NR SR rešpektovať nemal, lebo išlo o postup, ktorý nebol v súlade so zákonom. Niet divu, že generál Tuchyňa sa aj naďalej cíti byť náčelníkom GŠ a dáva to aj verbálne najavo. (Ak sme mali doteraz všetko dvojmo, zelenými počnúc a zástupcami maďarskej menšiny končiac, horšie ako dvaja náčelníci GŠ sú už len dva generálne štáby - o dvoch armádach či premiéroch nebudem uvažovať, sme seriózny denník.)