Vladimír Mečiar nezákonne navrhol predsedovi NR SR Ivanovi Gašparovičovi, aby vymenoval za nového náčelníka generálneho štábu Mariána Mikluša. Gašparovič túto protizákonnú výzvu počúvol a rovnako nezákonne Mikluša vymenoval. Mečiar pri obhajovaní svojho neobhájiteľného postupu argumentoval, že je predsa ako zastupujúci prezident vrchným veliteľom ozbrojených síl a ministrovi obrany Jánovi Sitekovi dokonca odkázal, že má dve možnosti: Buď sa s týmto stavom zmieri, alebo odstúpi z funkcie. Hranice drzosti predsedu HZDS sú zdravým rozumom nemerateľné...
Podpredsedníčka SNS Anna Malíková počiny svojich koaličných partnerov označila za "nebezpečný signál dovnútra armády" a dodala, že jej strana sa "rozhodne dištancuje od takýchto spôsobov a metód vládnutia". Jej stranícky šéf Ján Slota nazval nepokoje v rezorte obrany, ktoré vypukli po odchode Jána Siteka na dovolenku, za "prevrat na ministerstve obrany". Postoj SNS je skutočne paradoxný, pretože sa chce dištancovať "od takýchto spôsobov a metód vládnutia" po štyroch rokoch ich uplatňovania. Dá sa to vysvetliť i prichádzajúcimi voľbami, v ktorých SNS chce získať voličské hlasy aj tým, že sa bude dištancovať od koaličného partnera, ktorému doteraz robila poslušne a ochotne španielsku stenu prakticky vo všetkom. Krik predstaviteľov SNS na Mečiara, Gašparoviča a štátneho tajomníka ministerstva obrany Gajdoša je len platonický. Postoj SNS vyvoláva dojem, že jej kritika metód vládnutia predstaviteľov HZDS je len dopredu dohodnutý spôsob pasívneho odporu. Inak povedané, SNS iba kričí, ale nekoná. Kričí preto, aby nebola obviňovaná z toho, že súhlasí s činmi HZDS a nekoná preto, aby neprekazila nekalé plány svojmu koaličnému partnerovi.
