Voľby sa skončili, nastupuje realita

strán správanie sa a vládnutie predsedu vlády Mečiara a jeho spoločníkov, ktorí sa správali presne tak, akoby sa život na Slovensku mal zastaviť 25. septembra 1998. Prázdna štátna kasa, vydrancované školstvo, kolaps v zdravotníctve, ekonomický krach mnohých firiem a spoločností. Akoby voda z onej potopy so sebou odplavila celú ekonomiku. Volebné echo dorezonovalo v týchto dňoch aj v ušiach pracovníkom z Hontianskych strojární v Krupine, ktorí sú po ZTS TEES Martinské strojárne ďalším strojárskym podnikom, ktorého svetlá éra speje do nenávratna. Červenými stuhami na rukávoch a štrajkovou pohotovosťou, do ktorej vyše štyristo zamestnancov podniku vstúpilo utorok ráno, vysielajú Krupinčania jasný signál svetu, že je vážne ohrozená ich budúca existencia a existencia ich rodín, ktoré si v chudobnom regióne, akým Krupina je, len ťažko nájdu adekvátnu pracovnú náhradu zabezpečujúcu zárobok a slušné prežitie. "Komu za tento stav poďakovať?" - pýtajú sa skormútene krupinskí strojári a mlčky pritom krčia plecami. Za odpoveďou netreba chodiť do hlbokého lesa. Za to, že tento bývalý úspešný závod, v ktorom vyrábali malé nakladače a v novodobej histórii aj známe odmínovacie zariadenie Božena, doviedol dnes niekto na pokraj kolapsu, nesú zodpovednosť ľudia, ktorí tak "úspešne" dokormidlovali do obdobnej takmer bezvýchodiskovej situácie celý náš štát. Ľudia, ktorí v privatizácii rozkradli národný majetok a darovali ho do užívania svojím prívržencom (inak to nie je ani v konkrétnom krupinskom prípade), ktorí síce ako vlastníci alebo spoluvlastníci figurujú niekde v pozadí (napr. Dušan M.), a pritom peniaze z neho tunelujú a rozširujú si z nich svoje zahraničné kontá. A podniky, podobne ako ten krupinský, padajú postupne tvárou na nos a ľuďom v nich zamestnaným neostáva nič iné ako oči pre plač.