ustanovil nového straníckeho nominanta Františka Hajnoviča. Dzurinda však „nedospel k presvedčeniu, že je potrebné Schmögnerovú odvolať“, a preto vôli šéfa ľavičiarov nevyhovel. Vnútorný konflikt SDĽ sa tak nespočetnýkrát preniesol na pôdu vládnej koalície.
Aj keď je postup Mikuláša Dzurindu z hľadiska slovenskej politickej tradície neobvyklý, premiér koná úplne legitímne. Ak má totiž aj naďalej niesť zodpovednosť za výkon moci, musí mať spolupracovníkov (ministrov), ktorým dôveruje a ktorí budú plniť priority vládneho programu. Brigita Schmögnerová podľa všetkého takým človekom je, a preto sa jej predseda vlády nemieni vzdať. Napriek tomu, že ministerka financií nemá rada bohatých ľudí, podnikateľov a nízke dane, predsa len drží reformnú líniu. Keďže pán Hajnovič je kandidátom na ministra financií, na ktorom sa zhodla koncošovská väčšina v republikovom výbore, neexistuje záruka pokračovania reforiem v kľúčovom rezorte.
