pochybnosti a treba ich vyvrátiť. Faktom však je, že jedinou relevantnou politickou stranou, o ktorej tieto pochybnosti jestvujú, je len jeho HZDS.
Ak prezident R. Schuster zásadne neodmieta takúto Mečiarovu iniciatívu, skôr naopak, ju privítal, môže sa stať zberateľom jedno- alebo viacstranných vyhlásení, že politické strany zaručujú nemennosť orientácie SR. Či to lahodí jeho sebavedomiu a upnutiu na ideu štátnej doktríny, ponecháme bokom. Cena takýchto vyhlásení však bude mať hodnotu papiera, na ktorom budú podpísané. Napokon, vyššiu cenu nemali ani záväzky tretej Mečiarovej vlády smerovať do NATO a EÚ, keď konkrétnymi krokmi integračné šance táto vláda zmarila - s dodatkom, že po prekazenom vyšetrovaní únosu prezidentovho syna a zmarenom referende nasledovala Mečiarova amnestia pre páchateľov oboch trestných činov. Ako by asi zneli odpovede V. Mečiara za fiktívnym okrúhlym stolom - patria takéto činy do zahraničnopolitickej vízie Slovenska? Patrí tam rozhovor Ľ. Hudeka s I. Lexom? Vražda R. Remiáša? Zneužívanie tajných služieb? Zakrývanie rozkrádania krajiny?
