Až keď ministerka financií Brigita Schmögnerová ustúpila tlaku politických i ekonomických okolností a rozhodla sa podať demisiu, vykľulo sa červené šidlo z vreca. Neúspešný kandidát na jej post Peter Magvaši odhalil pravú hru ľavicovej strany - už nejde o to, že ministerka financií sa „politicky nevydarila“, ani o pobúrenie občanov nad nutnosťou podávať majetkové vyhlásenia, ani o nízke preferencie SDĽ. Pes je zakopaný v prijatom spôsobe privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, s ktorým SDĽ bytostne nesúhlasí. Či ako to povedal P. Magvaši: „Tak ako teraz pripravovaný predaj 49 percent akcií je nešťastím pre Slovensko, tak je rovnakým nešťastím pád tejto vlády.“
Otázkou je, čo môže SDĽ v skutočnosti týmto útokom na koaličného partnera sledovať. Ak jej ide o zmenu spôsobu privatizácie SPP, pravý a vhodný termín prešvihla už pred niekoľkými mesiacmi - jeho zmena na nový variant by znamenala, že sa SPP v tomto volebnom období nesprivatizuje. Ak jej ide o vyšší príjem za predaj SPP, čo by sa pozitívne prejavilo na splácaní štátneho dlhu a naštartovaní druhého piliera dôchodkového systému (kde by si mal P. Magvaši spytovať svedomie), gradovanie vnútrokoaličného konfliktu je kontraproduktívne a bude mať na cenu SPP negatívny dosah. Pravým dôvodom nového variantu privatizácie SPP (24 + 25 percent) je teda snaha SDĽ jej zabrániť, nie ju skvalitniť. Tomuto však SDĽ môže zabrániť buď novelou zákona o privatizácii v NR SR, kde by našla podporu v kluboch HZDS a SNS, alebo vyslovením nedôvery vláde v Národnej rade SR - pokiaľ možno čo najskôr, lebo čas hrá proti nej a privatizácia SPP môže byť fakticky už len otázkou niekoľkých týždňov. Vedľa seba bežia dva scenáre - jeden je o privatizácii SPP v réžii neľavice vo vláde, druhý je o jej znemožnení, kde sa spája SDĽ s HZDS a SNS. Ktorý bude rýchlejší?
