alebo Španielov.
Dnes sme však svedkami pozoruhodného úkazu. Nemecko, kedysi hospodársko-politický vzor pre mnohé štáty, sa v mnohých ekonomických ukazovateľoch potáca na konci eurotabuľky. Najmä skutočnosť, že medzi Rostockom a Mníchovom vládne najslabší hospodársky rast, je doslova a do písmena hanbou pre vládu SPD/Zelení pod taktovkou Gerharda Schrödera. To nie je všetko: Na obzore sa začína vynárať ešte väčšia, gigantická, jedinečná blamáž pre nemeckých koaličných politikov.
Podľa paktu stability nesmie deficit štátneho rozpočtu presiahnuť tri percentá hrubého domáceho produktu. Ak by sa dnešnej vláde nepodarilo presvedčivo dokázať, že túto dlhodobú latku zhodila pre extrémne vonkajšie príčiny, na ktoré nemá dosah a ktoré sa nedali predvídať, potom na ňu čaká penále vo výške 0,2 až 0,5 % HDP.
Nemecký minister financií Hans Eichel koncom roku 2000 vyhlásil, že v roku 2002 zmenší dieru v pokladnici na jedno percento. Rátal pritom s hospodárskym rastom o 2,5 %. Vlani v decembri musel Eichel znížiť príliš optimistické predpovede. Povedal, že HDP vzrastie o 1,25 % a že deficit štátneho rozpočtu dosiahne 2 %. Teraz sa ale ukazuje, že nemecká ekonomika porastie o 0,75 % a že rozpočtový deficit bude 2,5 % HDP. Teda, v tom najlepšom prípade, lebo jestvujú aj ekonomickí experti a inštitúty hovoriaci o stagnácii HDP (ba jeho znižovaní) a deficite štátneho rozpočtu nad magickými troma percentami.
Tohto sa zrejme obávajú aj odborníci v Európskej komisii. V poslednom čase sa totiž v nemeckých novinách nápadne množia správy z Bruselu, v ktorých nemenovaní euročinitelia vyjadrujú pochybnosti o nemeckej ekonomickej politike a o tom, či Berlín bude v stave dodržať kritériá paktu stability. Ak sa ich obavy stanú skutočnosťou, potom dostane vláda SPD/Zelení najskôr „upomienku“, úradnú analýzu z eurocentrály, že nemecká ekonomika sa pohybuje smerom k porušeniu paktu stability. Ak by ani to nepomohlo, prídu na rad spomínané finančné postihy.
