Autor je spisovateľ, žije v Austrálii
Ohľaduplnosť a slušnosť nikdy nepatrili medzi najvýraznejšie cnosti študentského života. Nie je na tom nič odsúdeniahodné, veď mladý človek prostredníctvom vzbúr spoznáva svet, vymedzuje svoju identitu. Na stredovekých univerzitách nespokojní študenti hádzali do magistrov kusy hnilej zeleniny a iných nečistôt.
Gary Lachman, publicista a bývalý člen skupiny Blondie, vo svojom článku o škandalóznom kanadskom psychológovi Jordanovi B. Petersonovi uvádza, že v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia nacistickí študenti dovtedy znepríjemňovali život židovským pedagógom, až tí museli svoje pôsobiská opustiť.
V šesťdesiatych rokoch sa študentské hnutia priklonili k ľavicovému radikalizmu a pri presadzovaní svojich cieľov neváhali použiť i násilie.
Na konci sedemdesiatych rokov Británia frustrovaná politikou Margaret Thatcherovej dá svetu nespratných punkáčov a v roku 1989 československí študenti odštartujú pád socialistickej totality, pričom heslom „máme holé ruce“ jednoznačne deklarujú svoj príklon k nenásilnej ceste.
V deväťdesiatych rokoch začína do nášho regiónu prenikať „filozofia“ politickej korektnosti. Jej ciele sú ľudomilé, no asi aj v tomto prípade platí, že „cesta do pekiel je dláždená dobrými úmyslami“, pretože v súčasnosti sa stávame svedkami toho, že z presadzovania neprestajne aktualizovanej terminológie politickej ohľaduplnosti sa stáva (zatiaľ, našťastie, len ojedinele) nástroj nátlaku.
Prednedávnom som čítal román čínskeho autora Ku Huu Ibiškové mestečko. Dej sa väčšinou odohráva v časoch „kultúrnej revolúcie“. Vydesilo ma, že presadzovatelia novej „kultúry“ sa v kadečom podobali na súčasných, nadmieru horlivých zástancov politickej korektnosti.
Trestali, ponižovali, prenasledovali a spoločensky likvidovali tých, ktorí nepoužívali tie správne slová a nesprávne si osvojovali ustavične inovované ideologické pravidlá.
Áno, azda práve toto bolo na tom všetkom to najfrustrujúcejšie: každú chvíľu sa meniaci smer vetra. Čo platilo včera, dnes už neplatí a zajtra zas nebude platiť to dnešné.
Pokolenie netýkaviek
Postupne, niekde rýchlejšie a niekde pomalšie, zaniká ochota viesť vyvážený a argumentmi podložený dialóg, zaniká ochota počúvať. Do popredia sa dostávajú neregulované emócie.
Pod ich vplyvom potom vznikajú unáhlené súdy, ktoré neraz vedú k bojkotu nielen rečníkov podozrivých z extrémizmu (takým je aj Peterson), ale aj renomovaných intelektuálov či aktivistov menšinových a utláčaných segmentov spoločnosti.