Zuzana Panczová: Konšpiračné teórie: témy, historické kontexty a argumentačné stratégie, vydavateľstvo VEDA – Ústav etnológie SAV, Bratislava 2017.
Konšpiračné interpretácie sociálnej reality sú dnes súčasťou samotnej reality. Sú prítomné vo verejnom diskurze ako jeho súčasť, zasahujú vedomie a správanie značného počtu ľudí.
Ako ukazujú prieskumy verejnej mienky, konšpiračné teórie sú populárne nielen v určitých prísne vymedzených častiach spoločnosti (podľa vzdelania veku, profesie, typu bydliska apod.), ale verí im veľká, niekedy až väčšinová časť obyvateľstva.
Ako príklad možno uviesť USA, kde na sprisahanecké pozadie vraždy prezidenta Johna Kennedyho v roku 1963 stále verí nadpolovičná väčšina obyvateľstva. Na Slovensku podľa najnovších prieskumov Inštitútu pre verejné otázky a GLOBSEC Policy Institute má sklony veriť rôznym konšpiračným teóriám nie menej početný podiel obyvateľstva (od polovice až do zhruba dvoch tretín).
Trump, brexit aj holandské referendum
Šírenie konšpiračných predstáv v období pokročilých informačno-komunikačných technológií nadobudlo charakter epidémie.
Je to dnes nielen dobre vynášajúci biznis pre celú paletu obskúrnych aktérov (autorov, inzerentov, sponzorov), ale aj nástroj v rukách hráčov s jasnými politickými a mocenskými cieľmi (najmä darebáckych režimov a štátov, ale aj radikálnych alebo extrémistických hnutí).
Dosah toxických obsahov so sociálnym posolstvom, ktoré sú v poslednom období zámerne rozširované konšpiračnými a dezinformačnými „médiami“, na správanie početných más ľudí v rozhodujúcich situáciách je nepopierateľný.
Devastačný môže byť potom ich vplyv na základy sociálno-politického zriadenia v moderných demokraciách. Postupne publikované empirické štúdie dávajúce do súvislosti výsledky dôležitých spoločenských rozhodnutí vo vybraných demokratických krajinách so spôsobom formovania názorového prostredia ľudí, ktorí prijímajú tieto rozhodnutia (napríklad účasťou na hlasovaniach) vedú k znepokojujúcim úvahám o rastúcej sile konšpiračných bludov.
Napríklad i k takým úvahám, že bez rozmachu konšpiračného vedomia spôsobeného aktivitami na sociálnych sieťach by meno súčasného prezidenta USA sotva bolo Donald Trump.
Alebo, že bez konšpiračne ladenej kampane s heslami o nadvláde „eurobyrokracie“ by sa dnes Veľká Británia a Európska únia sotva trápili so slepou uličkou zvanou brexit.
Alebo, že holandský parlament by sa v takomto prípade zrejme hladko ratifikoval asociačnú dohodu EÚ s Ukrajinou bez toho, aby sa zaoberal výsledkami prečudesného referenda o tejto otázke, iniciovaného ľuďmi, ktorí sa znenazdajky objavili na holandskej politickej a mediálnej scéne a pritom starostlivo skrývali svoju plnú vizuálnu identitu.
Etnológia predbehla iné disciplíny
V masovej spoločnosti sú konšpiračné teórie masovým javom. Masovým a spoločensky a politicky relevantným. Tento jav by mal byť systematicky skúmaný. Najmä by mali byť skúmané faktory jeho prežívania a reprodukcie, najradšej v aktuálnych súvislostiach.
Práve v tomto ohľade je prínosná publikácia etnologičky Zuzany Panczovej.
Autorka sa zaoberá problematikou konšpiračných teórií dlhodobo a systematicky. Pred troma rokmi editorsky zastrešila mimoriadne kvalitné monotematické číslo Slovenského národopisu (3/2015), venovaného sprisahaneckým teóriám, čo bol počin, ktorý by slovenskej etnológii mohla závidieť celá domáca historiografická, sociologická a politologická obec.
