Anton Hruboň, Alexander Mach - radikál z povolania, Premedia 2018
Mladému historikovi sa podarilo to, k čomu sa hneď v úvode Machovho životopisu hlási. Splnil misiu „zádrapčivého moderátora dialógu medzi minulosťou a súčasnosťou“.
Začnime prekvapeniami na strane autora. Áno, vidíte správne, rok narodenia 1989. Hruboň stihol doteraz vydať šesť kníh viac-menej súvisiacich s obdobím vojnovej Slovenskej republiky.
V tejto siedmej prináša taký komplexný a fundovaný Machov životopis, že čitateľ sa musí priebežne popri osude radikála z povolania zamýšľať nad tým, ako je to v takom veku možné.
Nejde totiž o žiadnu soft beletrizovanú tvorbu maskovanú literárnou estetikou, ale o kritickú prácu založenú na obrovskom množstve prameňov.
Hruboň sa dotýka Machovho osobného života minimálne. Aj preto zostáva viac priestoru na dôslednú analýzu doby, predvojnovej politiky slovenských autonomistov a mocenské zápasy v čase Tisovho režimu.
O Machovi doteraz písal predovšetkým on sám. Pred desiatimi rokmi Matica slovenská vydala fragmenty jeho spomienok (Z ďalekých ciest) usporiadané Machovým zaťom a historikom Františkom Vnukom, ktorý je známy svojou veľkorysosťou k zlyhaniam slovenského štátu. Tu bol Mach vyhlásený za obeť nenávisti a politickej pomsty čechoslovakistov a marxistov.
Vlani vyšiel Machov denník z rokov 1945- 1947 – z obdobia vo väzbe, keď bol presvedčený, že skončí spolu s ostatnými (alebo práve na rozdiel od nich) na šibenici.
Hruboň sa nebojí klásť nepríjemné otázky, spochybňovať bez rozmýšľania prijímané dogmy a nakoniec vyskladať zmysluplný príbeh.
Radikálny nepriateľ nepriateľov
Genéza Machovej povahy i postojov sa začala v rodisku. Prostredie v Slovenskom Mederi sformovalo jeho rezervované vzťahy k Židom a prebudilo nacionalizmus.
Mach namiesto duchovnej dráhy skončil ako mladý funkcionár Slovenskej ľudovej strany. Žil pre stranu, hoci poberal plat na úrovni životného minima. Namiesto komfortu dal priestor revolučnému aktivizmu. V spojení s dobrodružnou povahou ho rýchlo priviedol k sympatiám pre fašizmus.
