Autorka je nezávislá novinárka
"Aspoň jednu pozitívnu správu," zalomil rukami pán veľvyslanec. Bol milý. A čerstvý. Prišiel do Ruska vo chvíli, keď sa s obrovským entuziazmom zbavovalo sovietskeho dedičstva a vyzeralo to na vyhratú bitku. Deväťdesiate roky minulého storočia.
"Ale čo by ste tak odporúčali," hlesol pokorne, pretože veľvyslanci majú pokoru radi. Zvlášť, ak ide o staršieho muža a hovorí s novinárskym elévom, ktorý prišiel do Ruska nedávno a hľadal na ňom kadejakú hnidu. Zamyslel sa.
"Niečo by som teda mal," povedal víťazoslávne. A potom hodil na stôl grafy, tabuľky a zoznamy čísel. "Demografia!"
Aj keď myšlienku, že Rusov rýchlo ubúda, radšej nerozvíjal, som presvedčená, že túto informáciu nemožno považovať za pozitívnu, či už ich máte radi, alebo nie. Ja patrím k obdivovateľom tohto zaujímavého národa a posledné výsledky bádania ruských demografov ma desia.
Veľké národy, akým Rusi bezpochyby sú, sa v ohrození začnú správať agresívne, expanzívne, skrátka tak, aby negatívny vývoj zvrátili.
Keď je málo ľudí, treba rozšíriť územie. Lenže to sa potom nedá ovládať, lebo nie je dostatok lojálneho obyvateľstva. Začarovaný kruh. A Rusko sa v ňom točí už tretiu dekádu.