Už pred časom sme tu hovorili, že sa začalo obdobie objedania sa spravodlivosťou – viď skupina z Kolárova, Kočner, Bašternák, stiahnutý Hraško a teraz trebárs aj prepustenie enviroaktivistov na povel Čižnára.
Nahrávku Gorily, ktorá sa našla v Kočnerovom trezore, môžeme pokojne považovať v tejto súvislosti za ďalší opulentný chod.
U Kočnera našli nahrávky zo spisu Gorila Čítajte Nechajme si však vziať radosť hneď na začiatku. Síce zvuk prelamuje pochybnosti o spise, no nestáva sa hneď pomôckou k instantnej spravodlivosti. V tejto chvíli totiž nevieme, ako nahrávka do trezoru doputovala a či je to tá istá nahrávka, ktorá zakladá Holúbekov spis. Čisto teoreticky aj nemusí byť.
Už takto kladú hovory z Vazovovej viacero prekážok, aby sa stali kladivom, ktoré rozdrví Kaliňákovo dávnejšie tvrdenie, že „korupcia na najvyšších miestach neexistuje“. Samotné odpočúvanie Vargovho bytu totiž namietal aj Ústavný súd. A zvukovú stopu zatiaľ ani nevieme priradiť k zhotoviteľovi.
Slov o tom, prečo to nejde, si ešte vypočujeme dosť. Aj by sa chcelo chápať, že právo nás chráni pred živelnosťou, keby sme v prípade vyšetrovania Gorily nemali dosť indícií, že spravodlivosti sa tu, naopak, predchádzalo sériou úskokov (porozprával o tom Gajdoš, ktorý z tímu Gorila odišiel).
A preto je podozrievavosť na mieste. Aby sme rozlíšili „nedá sa“ od „nesmie sa“.
