Praktický výkon slovenskej politiky dosahuje fázu, v ktorej už je takmer nemožné vytvoriť si názor, na myseľ prichádza len veľa otázok. Napríklad epopeja Miroslava Lajčáka a spôsob, akým ho Andrej Kiska napriek jednej archívnej demisii bez vysvetlenia drží vo funkcii.
Prechádzame teda k obľúbenému komentátorskému žánru, za pomoci kolegyne Ariadny budeme spriadať tu pevnejšiu, tu voľnejšiu sieť dohadov, špekulácií a fabulácií. Pomôcť by nám v tom mohla úvaha nad motiváciami ústavných aktérov verejne sa správať ako partia bezprizorných zúfalcov.