Autor je učiteľ a spisovateľ
Keby sme domáce udalosti posledného týždňa vložili do čižmičky, nemuseli by sme sa obťažovať s mikulášskymi balíčkami.
Nás znechutili, ale deti by z nich možno mali radosť, ak sme im vysvetlili, že je to hrozné a smutné iba naoko, že všetko je vlastne inak, takže Lajčákovu nedemisiu môžu pokojne považovať za čokoládku, Ruskovu nevraždu za cukrík, nahrávka z Kočnerovho trezora je mandarínka.
A že aj hlas toho jedovatého uja sa na jeho hlas iba podobá a to aj vtedy, keď hovorí, že existujú dve reality, tá naozajstná, ktorú predstavuje on, a falošná, ktorú vytvárajú médiá a v ktorej žijú všetci, čo jedna k jednej nekopírujú jeho názory, spochybňujú jeho nápady a rýpu mu do bývania.
Deti majú veľké srdce, pochopili by, že rovnako ako jeho hlas ani ten človek nie je skutočný, že to ktosi len skúša, čo všetko znesieme. Keď zem je plochá, prečo by hento nemohol byť hologram?
Vyzerá to ako on, chodí to ako on, hovorí to ako on, napriek tomu nie je možné, aby to bol ktosi skutočný. Tvorovi z mäsa a kostí by predsa dávno musela dôjsť energia.
