Robert Fico sa vždy vedel postarať o svojich ľudí. Za pozície, posty, kreslá, kšefty a trafiky si nakúpil lojalitu a nezriedka aj mlčanlivosť tých, ktorí sa museli porúčať.
Vedel, že sa mu to oplatí, lebo práve kúpená lojalita držala a stále sčasti drží jeho stranu pokope.

Či už pri ľuďoch, s ktorými sa neskôr nezhodol, ako Beňová, ktorí splnili svoje úlohy a neboli ďalej potrební, ako Jahnátek, alebo jednoducho museli odísť ako napríklad Pavlis. A aj preto sa Smer stále navonok javí ako súdržná strana.
Za posledný rok sa situácia zmenila, Fico už nie je jediný, do koho v strane vychádzajú siločiary. No, aj keď nechceme krivdiť jednotlivcom, étos odmeňovania lojálnych strane zostáva.
Smer ďalej betónuje svoje pozície naprieč štátom. Kažimír na čele Národnej banky len podčiarkuje stav, keď aj po prípadnom vypadnutí Smeru z vlády jeho nominanti budú na roky rozlezení v kľúčových orgánoch štátu.
A tak zrazu nejde len o obyčajné trafiky. Je to snaha zachovať pri kormidle "našich ľudí" a krajine určovať z ich pohľadu ten správny smer.