Autor je výskumník pražského Ústavu medzinárodných vzťahov a učí na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského.
Médiá majú v demokracii nezastupiteľnú úlohu. Vytvárajú ideológiu, ktorá čitateľom, poslucháčom alebo divákom poskytuje tú alebo onú perspektívu. Občania prijímajúci túto ideológiu následne akceptujú vládne politiky pohybujúce sa v medziach vytvorených médiami.
Demokracie by bez ideologického spoločného základu neboli schopné fungovať. Médiami neustále propagovaný politický stred dokáže stmeliť spoločnosť a zároveň vytvoriť zdanie diskusie, ktorá sa pohybuje okolo neho.
Kto zaplatí krízu
Otázka je, kde sa tento stred nachádza a čo presne v konkrétnych oblastiach obsahuje. V ekonomike sa dobre ukázala ideologická náklonnosť počas nedávnej ekonomickej krízy a po nej.
Analýza hlavných britských médií (BBC, Guardian, Telegraph, Sun, Mirror) prišla so záverom, že nejakú formu úspor podporovali všetky zmienené médiá vrátane ľavicových a zároveň, že tieto médiá vyobrazovali celé obyvateľstvo ako aktéra, ktorý je povinný zaplatiť za krízu.
“Platiť za nezodpovedné požičiavanie môžu zamestnanci, ale vláda môže rozhodnúť zvýšiť dane, ktoré sa dotknú majiteľov kapitálu.
„
To ako sa spoločnosť vyrovná s krízou, je pritom výsostne politická otázka. Štát môže, ale nemusí sanovať banky a úspory a dane sa môžu dotknúť rôznych vrstiev obyvateľstva.
Platiť za nezodpovedné požičiavanie môžu zamestnanci, ale vláda môže rozhodnúť zvýšiť dane, ktoré sa dotknú majiteľov kapitálu.
Podľa Laury Basuovej z Cardiffskej univerzity britské médiá svojim čitateľom v rokoch krízy prinášali ideológiu nevyhnutnosti úspor. Asi málokoho prekvapí propagácia úspor v pravicových médiách a bulvári, avšak aj ľavicový Guardian a Mirror akceptovali nutnosť uskromniť sa.
Túto pozíciu zastávali najviac pred voľbami, čím umožnili politikom, aby kandidovali s programom úspor. Naopak, po voľbách proti úsporám pritvrdili, ale vždy ich prezentovali ako v nejakej miere a forme nevyhnutné.
