Autor je vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku
Korupcia patrí dlhodobo k jedným z najfrekventovanejších pojmov v slovenských médiách. Je to niečo, s čím sa slovenská spoločnosť stále nedokázala vyrovnať a jej obrovská časť korupciu považuje za jednu z najvážnejších prekážok napredovania krajiny.
Závažnosť problému ukazuje vnímanie obyvateľov. Podľa európskych prieskumov eurobarometer z jesene 2017 je korupcia na Slovensku rozšírená podľa 85 percent obyvateľov a 86 percent podnikateľov. Až 42 percent Slovákov pritom hovorí, že korupcia ovplyvňuje aj ich každodenné osobné životy.
Boj na papieri
Okrem očividných dosahov ako ekonomické straty, nekvalitnejšie služby, nerovnosť šancí alebo nedôvera verejnosti k politikom, ovplyvňuje korupcia aj mnoho ďalších oblastí. Či už ide v porovnaní s Európou o horší zdravotný stav obyvateľov pre odtekajúce zdroje zo zdravotníctva, alebo o odlev mozgov.
Vo veľkom prieskume organizácie Leaf medzi Slovákmi v zahraničí spred dvoch rokov označilo korupciu, klientelizmus a rodinkárstvo za jeden z dvoch najzávažnejších problémov slovenskej spoločnosti takmer 70 percent respondentov. Popri nižšej životnej úrovni tak ide o jeden z hlavných dôvodov, prečo mnohí šikovní ľudia Slovensko opúšťajú a nechcú sa vrátiť.
“Články v novinách môžu vyvolávať mierne falošný pocit, že korupcia sa týka najmä politikov a biznisu.
„
Receptov, ako to zmeniť, je mnoho. Či už ide o konkrétne protikorupčné opatrenia, ktoré Slovensko aj za pomoci EÚ postupne prijíma, alebo o efektívnejšie vyšetrovanie a trestanie takýchto praktík. V týchto oblastiach však máme veľké rezervy.
Mnohé opatrenia však nefungujú alebo fungujú iba na papieri. Tento stav opakovane pripomína aj Európska komisia, podľa poslednej Správy o Slovensku za rok 2018 sa Slovensku v oblasti boja proti korupcii dôraznejším presadzovaním platných právnych predpisov nepodarilo dosiahnuť žiadny pokrok.
Nedostatočne garantovaná je aj nezávislosť vyšetrovacích a kontrolných orgánov, za korupciu sa na Slovensku nedarí stíhať ani žiadne väčšie ryby. Nedávne odsúdenie dvoch bývalých ministrov v kauze nástenkového tendra je určite dobrým signálom, hoci ani v tomto prípade sa korupciu preukázať nepodarilo.
Nebezpečné láskavosti
Medzi hlavné dôvody však okrem politickej kultúry patrí aj vyššia tolerancia spoločnosti k niektorým pokleskom. Články v novinách môžu vyvolávať mierne falošný pocit, že korupcia sa týka najmä politikov a biznisu.
Aj podľa spomínaného eurobarometra sú úplatky v politike rozšírené až podľa každého druhého obyvateľa. Rovnaká vzorka ľudí však označuje za korupciou ťažko postihnuté aj oblasti zdravotníctva (55 percent), súdnictva (52) a školstva (29), s ktorými sa typicky spája aj takzvaná malá korupcia.
Viac ako polovica Slovákov (53 percent) v prieskume zároveň označila za prijateľné poskytnúť úradníkovi protihodnotu v podobe inej láskavosti. Až 43 percent by nemalo problém revanšovať sa darom a 24 percent peniazmi. Až 91 percent z tých, ktorí sa s korupciou za posledný rok stretli, zároveň takéto konanie nikde neohlásilo.
Ospravedlňujúce argumenty na toleranciu k drobnej korupcii a podvodom, ktoré často počuť, sa odvolávajú práve na skazenosť politiky a verejnej správy. Ako môžeme chcieť čestnosť od obyčajných ľudí, ak tí každodenne v médiách sledujú, ako ich ktosi okráda?
Súhlasím, ak chceme v boji proti korupcii naozaj pokročiť, určite musíme od politikov naďalej vyžadovať prijímanie systémových opatrení a tlačiť aj na zvyšovanie politickej kultúry. Nemali by sme ako občania zabúdať zmeniť aj svoje vlastné správanie. Mnohí z politikov sa totiž naučili akceptovať takéto konanie ešte dávno pred prerazením vo svete politiky či biznisu.
Autor: Ladislav Miko
