Tak to azda konečne máme za sebou. Medzi Hlbokou cestou a Hodžovým námestím sa ešte budú dohadovať o konkrétnom technickom riešení, ale Miroslav Lajčák zostane ministrom zahraničia.

Lenže po humornej etude s názvom "Demisia, ktorá nebola", sa vrátime k tomu, prečo Lajčák vlastne napínal nejestvujúcu muskulatúru. Totiž, že naša zahraničná politika už systémovo podlieha nielen populistickým tlakom (to sa stáva aj v lepších rodinách), ale najmä lobistom kremeľských záujmov, teda tvorivej dvojici Hrnko & Danko.
V tomto zmysle je pekné, že si od Petra Pellegriniho a Roberta Fica vypýtal "garancie" zahraničnopolitického smerovania Slovenska, akurát vieme, že mu nebudú nič platné, lebo ich nikto nemyslel vážne.