Ak niekto hľadal v prejave Roberta Fica na sneme Smeru nejakú víziu pre krajinu, tak premárnil trištvrte hodinu zo svojej soboty.
Fico nemá vízie pre Slovensko, má len nočné mory zo straty moci.
Veľkú časť svojho prejavu venoval tomu, čo nazýva mediálny teror. Lenže len vďaka novinárom sa verejnosť dozvedela, že ľudia s kontaktmi na taliansku mafiu sa dostali do jeho tesnej blízkosti na úrade vlády.

Len vďaka médiám sa volič dozvedel, že Marian Kočner, ktorý si zrejme objednal vraždu novinára, si roky užíval ochranu, o akej sa nemohlo snívať mnohým obetiam násilného zločinu.
Ak členovia Smeru pozorne načúvali tomu, čo Fico hovorí, museli pochopiť akým smerom ich predseda, nakazený Orbánovým syndrómom, ťahá svoju stranu. Aj krajinu.
Môžu mu dnes tlieskať, ale budúcnosť si ich bude pamätať ako panákov, ktorí nepochopili, že Ficovi ide len o svoje politické prežitie.
Vidí v tom spravodlivosť džungle: zaslúži si vysokú pozíciu.
Veď je to étos Smeru a dlhé roky podobné prežitie umožňoval tým, čo profesionálne a morálne zlyhali.
Jeho útoky na novinárov sú prejavom krátkozrakosti v čase, keď celá armáda trolov a konšpirátorov, vedome alebo nevedome, rozkladá demokratické inštitúcie.
Pred osudom Orbánovho Maďarska, nás chráni kritická tlač, volebný systém a aktívny volič, ktorý neupadá do úplnej apatie a chápe, že Fico na budúcnosť krajiny kašle. Pracuje len sám pre seba.