Keď som sa začiatkom roka vrátil do Kanady a bez veľkého nadšenia som sa uchádzal o prácu, bol som prekvapený, že mi ju ponúkli napriek nedostatku skúseností a štvrťstoročia stráveného mimo vlasti. Možno som výnimočný, vravel som si, možno som vysnívaný zamestnanec.
Teraz už poznám pravý dôvod – mám taký nízky plat, že aj keby sa zo mňa vykľul heroinista, straty by ľahko zvládli. A moja práca je v Kanade taká vzácna, že zamestnávatelia by prijali prvého človeka z ulice.
Nezamestnanosť v Kanade je mizerných 5,6 percenta, najmenej od roku 1976. To som ešte chodil na základnú školu a ľudia nosili zvonové nohavice. Nečudo, že sa tak ľahko hľadá práca, nečudo, že môj zamestnávateľ je až podozrivo šťastný, keď sa každé ráno objavím v práci.
