SME
Nedeľa, 15. december, 2019 | Meniny má Ivica
AUTORSKÁ STRANA BEATY BALOGOVEJ

Hovorme ešte o vražde, nie o Ficovej mediálnej tyranii (odomykáme)

Víťazný text, za ktorý šéfredaktorka SME získala druhé miesto.

Robert Fico. (Zdroj: ARCHÍV SME - GABRIEL KUCHTA)

Odomykáme text, za ktorý šéfredaktorka denníka SME Beata Balogová získala druhé miesto prestížnej Európskej novinárskej ceny.

Prečítajte si tiež: Šéfredaktorku SME nominovali na prestížnu Európsku novinársku cenu Čítajte 

Vražda nemá pozitívne prívlastky. Nemala by mať prívlastky vôbec. Sama osebe je vždy brutálna. Oberie všetkých o všetko. Rodinu obete o vieru v život. A vraha o ľudskosť.

Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej nami prenikla ako náboj, ktorý vyhasil ich životy. Dodnes krvácame. Tie strely nás nezasiahli len raz. Ale prenikajú nás vždy, keď si uvedomíme, že sa to stalo tu a teraz.

Článok pokračuje pod video reklamou

Nie je to desivé svedectvo minulosti, tých čias, keď sa nepohodlní ľudia vešali, pálili, hádzali na lode šialencov, štvrtili, topili, akoby to boli mačence navyše, ktoré rodina neuživí.

Bude to rok vraždy

Blíži sa koniec roka a my vieme, že 2018 bude rok vraždy.

Nielen v našej často príliš krátkej pamäti, ale aj v novodobej histórii krajiny. Pri tejto vete si pravdepodobne nejeden čitateľ povie, dajte už s tou vraždou pokoj. Nám aj obetiam, nech odpočívajú v pokoji. Nič nové k tomu už nepoviete.

Lenže ak zabudneme na túto traumu a odsunieme ju ešte pred tým, než by sme pochopili, čo sa presne stalo, čo to s nami ako so spoločnosťou urobilo, čo z toho pre nás vyplýva, čo by sme mali zmeniť, aby sa to nikdy neopakovalo, nikam sa neposunieme. Budeme pretrvávať v agónii, že sme proti zlu a zneužívaniu moci bezmocní.

Navyše, poslanec Robert Fico v roku vraždy novinára už hovorí o tyranii médií a mediálnom lynči. To je poučenie, ktoré šíri.

Od prvých dní po vražde sa ju snažil oddeliť od atmosféry v spoločnosti. Často vedome hovorí o vražde dvoch mladých ľudí, nie o vražde novinára - aby zdôraznil, že táto sa od iných násilných tragédií takmer nelíši.

Treba to vyšetriť a ideme ďalej. Technokratizuje tragédiu a mýtizuje moc.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Je nám ľúto babičky

Neboli sme pripravení vysvetľovať, prečo po vražde novinára tak veľmi kričíme, ale nebijeme na poplach vždy, keď niekoho zastrelia. Neboli sme pripravení porovnávať ohavné vraždy. Ale niektorí sa nás pýtali: prečo nekričíte tak silno a dlhé mesiace, keď zabijú babičku pre dvadsať eur alebo zrazia dieťa na priechode?

Nie preto, že sa nás vražda babičky netýka. Týka sa nás aj tá vražda. Kričíme, je to neľudské a svedčí o úpadku spoločnosti, o nejakej jej chorobe.

Jána Kuciaka zavraždili pre jeho prácu a novinári zastupujú verejnosť a čitateľa. Na novinárov sa obracajú ľudia, ak sa pomoci nedočkali od polície a spravodlivosti sa nedovolali cez súdy. Médiá sú často poslednou inštanciou, ktorá dokáže pre verejnosť kontrolovať mocných. Dať hlas tým, ktorí ho nemajú.

Ak zabijú novinára, tak nechcú umlčať len jeho, chcú umlčať všetkých, pretože on je očami a ústami verejnosti. Ak potom niekto vyťahuje podobné porovnania, buď nechápe úlohu médií, alebo zneužíva zraňujúci obraz na zľahčovanie situácie.

Kto vlastne sme?

My nie sme žoldnieri v politickej vojne, ako nás Robert Fico s veľkou radosťou vykresľuje. Robíme chyby, ale zďaleka nie také, aké nám posledné roky permanentne pripisuje.

Na Slovensku existuje komunita nezávislých novinárov naprieč viacerými médiami, napriek vlastníckym vzťahom, finančnej realite, napriek úpadku náročnosti časti čitateľov, napriek tomu, že populisti a fašisti si tu veselo kŕmia stádo konšpiračných webov. Napriek útokom politikov.

Napriek tomu, že dnes sa za novinára vydáva kadekto: agent tajnej služby, špión oligarchov, militantný provokatér, človek, ktorý potrebuje odbornú pomoc, hovorca, PR manažér.

No tí ľudia, ktorí poctivo overujú informácie, veria na pravdu, hľadajú ju, neúnavne kladú otázky a pracujú pre čitateľa, rozumejú svojej nesmiernej zodpovednosti a chápu, že demokracia nemá alternatívu a nemajú účelovú slepotu, tí všetci si zaslúžia podporu.

Lebo vidíme, čo sa deje v krajinách, kde vládna moc s pomocou spriaznených oligarchov ide novinárom po krku a postupne udusí nezávislé a kritické médiá. Alibisticky umožní prežitie len malým projektom, ktoré nedosiahnu na čitateľov mimo veľkých miest, aby sa mohli oháňať pred európskou kritikou, že veď pluralita médií existuje.

Kto sa má komu ospravedlňovať

Fico sa snaží o rehabilitáciu. Seba a ľudí z Úradu vlády, ktorí boli prepojení na taliansku mafiu a museli zo svojich pozícií odísť. Opýtal sa, že kto sa dnes tým ľuďom ospravedlní.

Jeho pád nespôsobil George Soros, Andrej Kiska alebo podnikatelia, ktorí si vraj kúpili ulicu. Fico musel odísť, lebo zneužil svoju moc.

Je preto dôležité zopakovať si fakty: asistentka premiéra, bývalá štátna radkyňa Mária Trošková v minulosti podnikala s Antoninom Vadalom, ktorého Slovensko vydalo na trestné stíhanie do Talianska za obchodovanie s drogami. Tajomník bezpečnostnej rady štátu Viliam Jasaň má takisto väzby na Vadalovcov, keď bezpečnostnú firmu Prodest jeho syna Slavomíra Jasaňa spoluvlastnil Pietro Catroppa, bratranec Antonina Vadalu.

Trošková nepotrebovala ani bezpečnostnú previerku, aby sa pohybovala v tesnej blízkosti premiéra. Jasaň previerku mal, ale keď sa kauza prevalila, tak zabránil tomu, aby NBÚ prešetril, či ju získal oprávnene.

Na tieto prepojenia poukázal posledný nedokončený článok Jána Kuciaka. Samy osebe boli natoľko vážne, aby Trošková a Jasaň odstúpili zo svojich funkcií, bez ohľadu na to, či za vraždou bola, alebo nebola 'Ndrangheta. Navyše, tieto podozrenia boli dostatočne vážne, aby odstúpil samotný premiér Fico.

Jeho pád nespôsobil George Soros, Andrej Kiska alebo podnikatelia, ktorí si vraj kúpili ulicu. Fico musel odísť, lebo zneužil svoju moc. A taký skutok je bez možnosti rehabilitácie.

Boj o definíciu

Namiesto toho, aby v roku vraždy vláda seriózne riešila, ako efektívne zabezpečiť ochranu novinárov v prípade útokov alebo ohrozenia, Robert Fico ju naplno vťahuje do svojho boja proti kritickým médiám.

Zároveň bojuje o interpretáciu svojho odchodu z Úradu vlády a o opätovné plné uchopenie moci. O nič menej a o nič viac Ficovi nejde.

Nie je to boj nový, samozrejme. Ale boj o definíciu novinárstva sa ďalej vyostruje, keď populisti delia novinárov na "opozičných" a tých "správnych", nepriateľských a spriaznených, čo znamená nimi skrotených. Tých, čo neprivrú oči a ústa, keď vidia korupciu alebo iné zlyhania, označujú za nepriateľov štátu.

Novinárov Fico a Danko opisujú ako agresívnu brigádu, ktorá lynčuje a ničí poctivých politikov. Ktorá sa neospravedlňuje a nehľadí na následky. On chce hovorcov, prepisovačov jeho sloganov, fotografov svojej prítomnosti vo svete moci. Fico chce určovať, koho kritizovať a kedy a koľko.

Keď sa tlačový zákon otvára

Robert Fico a Andrej Danko do svojho boja o predefinovanie pojmu novinár zaťahujú aj tlačový zákon, aj keď ten sa pôvodne mal otvoriť pre legitímne dôvody: zákon má reflektovať na fungovanie médií v digitálnom priestore. Fico už ohlásil, že chce do zákona znovu presadiť právo na odpoveď pre politikov.

Ak médium funguje eticky a overuje fakty, tak politikov prirodzene osloví, ak sa článok týka ich aktivít. Zároveň, ak publikuje chybu, malo by byť v záujme média urobiť nápravu.

Ale zákon by nemal určovať, na akom mieste a v akom rozsahu musia médiá uverejňovať odpovede politikov. Hrozí, že skončíme s neprimerane dlhými vyjadreniami na titulnej strane denníkov alebo na titulke webov. Pri dnešnej politickej konštelácii a dlhodobej rétorike, ktorú používajú tí, čo sa domáhajú tejto zmeny, novinári majú opodstatnené obavy o zneužívanie tohto "práva" na zavaľovanie médií.

V atmosfére, v ktorej Danko aj Fico kategorizujú médiá na tie poslušné a "neposlušné" a odmietajú odpovedať na položené otázky, je minimálne pokrytecké domáhať sa práva na odpoveď.

V takejto atmosfére už len zmienka o nejakej "komore", ktorá by mala dávať novinárom licencie na ich fungovanie, zaváňa Orbánovou mediálnou doktrínou. Navyše, definíciu novinárstva už v minulosti vypracovala Rada Európy a dúfajme, že vláda nemá ambície vsúvať do zákona svoje vlastné definície.

Návrat k podstate novinárstva

Žiaľ, dnes máme na trhu aj médiá, ktoré demoralizovali svojich novinárov. Za to, aby im manažéri dovolili robiť "pekné veci" alebo skutočné novinárstvo, si od nich vypýtali ústupky: sem-tam správa na objednávku, opatrnosť pri jednom zdroji a pri inom zvýšená agresia.

Ak novinár nemôže byť hrdý na značku, pre ktorú píše, začne vyrábať ospravedlnenia, prečo v tej alebo onej mediálnej firme ešte ostáva.

Dobrého novinára médium stráca v momente, ak ho oberie o sebaúctu. Nebude schopný pre čitateľa reflektovať skutočný obraz spoločnosti. Zostanú len jeho deformácie, ocitne sa uväznený v nekonečnom opakovaní klišé, vyjadrení politikov a preferovaných zdrojov. Stane sa z neho súčiastka mašinérie, ktorá mení grázlov na celebrity, podvodníkov na obchodníkov, píár na spravodajstvo a propagandu na pravdu.

Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej mnohým pripomenula, že my nehráme o najúčinnejšiu PR kampaň ani o rebríčky, aj keď chápeme, že hranice našej slobody siahajú po našu schopnosť zarobiť si na svoje fungovanie.

Ale nesiahajú po našu vnútornú slobodu – tá by nemala mať ani tieto hranice. Jedine hranice morálne.

Chcete dostať upozornenie na najnovší článok tohto autora?
Objednajte si notifikáciu priamo na váš e-mail.
Odoberať autora na email

Téma: Andrej Danko


Článok je zaradený aj do ďalších tém Robert Fico, Autorská strana

Hlavné správy zo Sme.sk

Minister financií Ladislav Kamenický.
AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Do Česka sa sťahuje ruská stredná trieda

Rusi u nás boli aj budú, ide o to, kto a prečo

Prahu mnohí označujú za hlavné mesto ruských špiónov v regióne. Väčšinou majú diplomatické krytie.
Sopranistka Slávka Zámečníková
Ilustračná fotografia.

Neprehliadnite tiež

Stĺpček Petra Tkačenka

Johnson urobil službu nám všetkým

Konečne sa uzavrie aspoň jedna kapitola dlhého príbehu brexitu.

Peter Tkačenko
KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Johnsona čaká práca, akej po Churchillovi nečelil žiadny britský premiér

Johnsonovo víťazstvo vyráža dych.

Peter Schutz.

Roxorová revolúcia (Hej,ty! – Györe)

Karikatúra denníka SME (Hej,ty! – Györe).

PÍŠE GWYNNE DYER

Aliancii chýba strategický nepriateľ

Tváriť sa, že Rusko je nový Sovietsky zväz, je absurdné.

Trump a Macron prichádzajú na slávnostnú recepciu.