Schválenie migračného paktu OSN, ktorý aklamačne podporilo 164 štátov, je bodkou za tým, čo zrejme vojde na Slovensku do kroník ako „marrákešská kríza“.

Po jednej z najiracionálnejších a najdebilnejších zápletiek v dejinách štátu tu je a zostane iba toľko, že optikou vplyvu na budúce záväzky (povinnosti) Slovenska – právne i politické – bola prítomnosť či neprítomnosť slovenského zástupcu v sále úplne jedno.
Skutočnosť, že napriek „ultimátu“ ministra Lajčáka si politické vedenie (vrátane opozície) vybralo možnosť „No Marrakesh“, nájde takto vyjadrenie akurát v domácej politike.
Transformácia údajnej ozdoby slovenskej diplomacie na cirkusanta a pajáca je na ceste, keďže z demisie, ktorou sa vymedzoval aj voči „xenofóbii“, vyšiel Lajčák najhoršie, ako sa len dalo.
Z debaklu a (samo)poníženia Lajčáka nič neuberá, že špeciálne ohľadne vzťahu Marrákešu k Slovensku mal pravdu stopercentnú a vo všetkom.