Väčšina z nich sú obyčajní ľudia, ktorí majú pocit, že sa na nich zabudlo. Že politikov zaujímajú len raz za päť rokov, keď sa konajú prezidentské aj parlamentné voľby. Naraz, aby sa obdobie záujmu politikov zbytočne nenaťahovalo.
Vidia, že ich hnutie postupne ovládajú extrémisti, nepáči sa im to, ale keď sa už zorganizovali, nechcú to len tak vzdať.
Francúzsko má hrdú tradíciu protestov, o ktorých sa učí v učebniciach histórie po celom svete, Francúzsko zbabelosť na barikádach neodpúšťa.
No popritom by aj tak radšej išli domov. Vrátiť sa k rodinám a svojim životom. Len musia mať pocit, že niečo dosiahli, že si ich niekto všíma.
Republikánske hodnoty a zlá situácia
Ak Emmanuel Macron a jeho poradcovia takto prečítali väčšinu ľudí, ktorí už dva mesiace vychádzajú do ulíc francúzskych miest v žltých vestách, tak jeho prejav bol presne taký, aký má byť.
Odstavili Eiffelovku, trúfajú si na Macrona. Ústupky protesty nezastavia Čítajte Spomenul republikánske hodnoty, uznal, že mnohí ľudia majú problém prežiť napriek tomu, že Francúzsko patrí medzi najbohatšie štáty najbohatšieho bloku na svete. Že v niektorých častiach krajiny je naozaj krízová situácia.
Preto sľúbil daňové úľavy pre najchudobnejších, zvýšenie minimálnej mzdy o sto eur.
A zdôraznil, že on bojuje za obyčajných ľudí, ktorí mu dali hlas. Treba priznať, že Macron nemohol sľúbiť výrazne väčšie zmeny.
