Zistenie, že Kočner nehovoril pravdu o zmenkách TV Markíza buď vyšetrovateľom vraždy Ernesta Valka, alebo neskôr pri výsluchu v samotnej kauze, nazvali policajti – a možno aj my novinári – eufemisticky ako nezrovnalosť.

Stĺpček by si servítky až tak nebral – v Kočnerových výpovediach sa dá rozpor očakávať aspoň tak ako zhoda. Čiže lož teraz alebo vtedy.
Bez ohľadu na to, kedy klamal, či dokonca v oboch prípadoch – aj to je možné, z konfrontácie dvoch výpovedí vyplýva ako minimum nedôveryhodnosť Kočnera ako osoby.
V krútňave podozrení, ktoré sa na jeho hlavu zlietavajú ako mäsiarky, vyzerá dnes tých jeden až päť rokov za krivú výpoveď ako malichernosť. Avšak – ako sa poznáme s kolesami slovenskej spravodlivosti, môžu sa vyjaviť ešte aj ako posledná slamka, ako udržať Kočnera pod zámkou.
Namiesto plurality otvorených vecí by upokojujúcejšie, menej stresujúce pre verejnosť asi bolo, keby sa aspoň jedna z káuz stáčala do koncovky. Zmenky sa tvária ako nádejný kandidát. Zatiaľ len toľko.